Pozastavená fúzia MOL a PKN Orlen

Plány fúzie maďarskej ropnej spoločnosti MOL a poľského PKN Orlen sú pozastavené. MOL totiž kritizuje silný vplyv poľskej vlády, ktorá v PKN Orlen vlastní 28-percentný podiel. "Naša firemná filozofia sa zakladá na tom, poskytnúť čo najvyšší výnos všetkým akcionárom, nielen jednému," povedal pre denník Handelsblatt prezident MOL Zsolt Hernádi. Podľa jeho slov je možné spoluprácu s poľským partnerom prehĺbiť až vtedy, keď bude táto podmienka splnená.
Aj predseda Predstavenstva PKN Orlen Zbigniew Wróbel vidí problémy predovšetkým na poľskej strane. Ak premiér Marek Belka zostane vo funkcii, existujú dobré šance spojiť sa s MOL, povedal pre Handelsblatt. Zmena na premiérskom poste môže všetko zmeniť. Poľská vláda však hrá o čas: ministerstvo štátneho pokladu čaká na analýzu vplyvu fúzie na poľský energetický sektor. Kedy ju však ministerstvo získa, jeho hovorca neuviedol.
Šéfovia oboch spoločností sa zhodujú v tom, že chcú užšiu spoluprácu, a dokonca aj fúziu. Nový koncern by sa stal najväčšou ropnou firmou v nových členských krajinách a mohol by pokryť celú strednú Európu. Hernádi odhaduje trhovú hodnotu spojeného podniku takmer na desať miliárd dolárov, čím sa síce nedostane do prvej ligy, kam patrí BP, Shell či Total, ale bol by sa najväčším hráčom v strednej Európe. Zatiaľ však nie je jasné, ktorý z dvoch rovnako veľkých podnikov prevezme vedúcu funkciu.
Za rozumnú považujú fúziu aj správcovia fondov. PKN Orlen disponuje rozsiahlou sieťou čerpacích staníc, kým MOL má silné postavenie v oblasti rafinérií. Mnohí však v tomto roku neočakávajú žiadny pokrok: "Spojenie za súčasného stavu by bol skôr zlým kompromisom," povedala Angelika Millendorferová z Raiffeisen Capital Management.
Vplyv štátu v PKN Orlen totiž zachádza tak ďaleko, že vláda a prezident sa podieľajú na určovaní odmien vedenia spoločnosti. Bývalý šéf podniku Andrzej Modrzejewski bol pred dvoma rokmi zatknutý, keďže vtedajšia vláda považovala zmluvu s jednou ukrajinsko-ruskou spoločnosťou o dodávkach ropy za ohrozenie jej energetických záujmov. Predsedom predstavenstva sa vzápätí stal Wróbel, u ktorého sa predpokladajú úzke kontakty s prezidentom Aleksandrom Kwasniewskym. Parlament preto mieni vymenovať komisiu, ktorá má tieto udalosti preskúmať.
Medzičasom sa obidve spoločnosti sústredia na vlastný rozvoj. PKN Orlen len nedávno podpísal dohodu o kúpe 63 percent v českom Unipetrole za 400 miliónov eur a ponuka na zostávajúce akcie zrejme na seba nenechá dlho čakať. "Naším cieľom je získať 75 až 80 percent," povedal Wróbel.
MOL sa vďaka akvizícii Slovnaftu a partnerstvu s chorvátskym INA stal trhovou jednotkou v Maďarsku, Chorvátsku a na Slovensku. Podľa Hernádiho štát vlastní v jeho spoločnosti 11,6 percenta, no tento podiel sa môže ešte viac znížiť po uvedení akcií na burzu a po predaji podielov súkromným investorom, plánovanom na budúci rok. (hn/sz)