V Estónsku, Litve a Lotyšsku sa šíri strach zo zvyšovania cien a nedostatku potravín po vstupe do Európskej únie. Obyvateľstvo hromadí zásoby: v Estónsku a Litve je najžiadanejším produktom cukor, Lotyši sa vrhajú najmä na hrubozrnnú kuchynskú soľ.
Estónsky inštitút EKI nedávno zverejnil štúdiu, v ktorej zistil, že zhruba 90 percent obyvateľov očakáva podstatné zdraženie cukru. Podľa šéfky EKI Marji Josingovej sú tieto obavy opodstatnené, keďže očakáva zvýšenie konečnej maloobchodnej ceny až na trojnásobok súčasnej ceny 4,5 estónskej koruny (2,9 centa) za kilogram.
Obavy spotrebiteľov sa podľa štúdie prejavujú aj v obrovských zásobách estónskych domácností, kde sa v priemere nachádza 65 kg cukru, 17 kg soli a 41 kg múky. EKI zistil, že viac než 25 percent respondentov sa už dostatočne zásobilo cukrom, ďalších 28 percent tak mieni urobiť ešte pred 1. májom. V prípade soli a múky si zásoby urobili tri percentá z celkovo 700 respondentov.
Paniku Estóncov však Josingová považuje za pochopiteľnú, ak sa vezmú do úvahy ich príjmy. Kým priemerná hodinová mzda v krajine v roku 2002 dosiahla 2,17 eura, napríklad, vo Fínsku až 12,97 eura.
Komory sa plnia aj v Lotyšsku, kde správy o očakávanom zákaze dovozu z Ruska a Ukrajiny vyvolali doslova útok na kuchynskú soľ. Napríklad v chudobnom regióne Latgale na východe krajiny sa za jeden deň predalo toľko soli ako obyčajne za jeden mesiac. Podľa denníka Die Presse nedostatkovým tovarom sa v Lotyšsku stal údajne aj ocot.
Mnohí odborníci však za správami o zákaze dovozu skôr predpokladajú premyslený ťah dodávateľov soli, ktorí sa ešte pred zmenou obchodných podmienok chcú zbaviť veľkého množstva. Rovnaký vinník môže stáť aj za hromadením cukru v Estónsku, kde dodávatelia možno chcú po 1. máji lacno nakúpený ukrajinský cukor draho predať v Škandinávii.
StoryEditor