Sucho narobilo problémy aj farmárom z podhorských oblastí

Družstvo hospodári na 750 hektároch ornej pôdy z celkovej výmery 1 464 hektárov, pričom v jeho produkcii prevažujú obilniny, ktoré tento rok jablonovskí farmári pestovali na 374 hektároch. Pre sucho však nedosiahli plánovaný výnos 3 tony z hektára. Okrem obilnín pestujú aj repku olejnú, horčicu, zemiaky a krmoviny, hlavne kukuricu na siláž a lucerku. Z nich asi 40 percent si nechávajú pre vlastnú živočíšnu výrobu a zvyšok predávajú. Vzhľadom na nižšiu úrodu si v tomto roku museli ponechať až 60 percent dopestovaných krmovín, čo znížilo výnosy družstva.
Ako uviedol predseda Michal Kaščák, výpadok spôsobený suchom sa prejavil nielen pri obilí, ale aj pri repke, ktorú sčasti nahradili horčicou. V tomto roku zasiali repku pôvodne na 95 hektároch. Naopak, pri zemiakoch sa obavy z veľmi nízkych výnosov následkom sucha nenaplnili, keďže dosiahli približne 17 ton z hektára. Oproti minulosti však družstvo pestovateľské plochy zemiakov výrazne znížilo. Z predchádzajúcich 70 hektárov zasadili zemiaky iba na 28.
"Na zníženie plôch nás viedli ekonomické dôvody, najmä nízke realizačné ceny a v neposlednom rade aj kradnutie zemiakov z polí," uviedol predseda. Podľa jeho slov pri pestovaní zemiakov dnes treba rátať s vysokými nákladmi na stráženie, hoci v tomto roku ich družstvo strážilo vlastnými silami. "Našťastie, dokázali sme ich ustrážiť, až na dva prípady, keď sa na pole vrhlo asi štyridsať Rómov. Policajti však časť z nich chytili a družstvu sa vrátilo viac ako 600 kilogramov zemiakov. Uznávam, že farmárskym zákonom sa krádeže trochu obmedzili, ale mal byť predsa len tvrdší," dodal M. Kaščák. Poľnohospodári v Jablonove i na budúci rok plánujú zachovať súčasnú výmeru zemiakov. Okrem spomínaných krádeží komplikuje pestovanie tejto tradičnej plodiny aj veľmi drahá sadba. Tona vychádza približne na 18-tisíc korún, pričom na hektár treba tri tony sadbových zemiakov.
Pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, družstvo sa zameriava na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Má celkovo 450 kusov hovädzieho dobytka a približne 160 dojníc. Ich úžitkovosť dosahuje okolo 3 900 litrov ročne. Mlieko predávajú Tatranskej mliekarni v Kežmarku. Družstvo ďalej chová 510 ošípaných a 520 oviec. Podľa predsedu aj v živočíšnej výrobe pocítili dôsledky tohoročného sucha. Malo za následok nedostatok pastvy, najmä pre ovce, čo sa odzrkadlilo na nižšej produkcii ovčieho syra. Vlani dorobili od jednej bahnice 21 kilogramov syra, v tomto roku to bude o 2 až 3 kilogramy menej. Ovčí syr jablonovskí farmári predávajú Poľnohospodárskemu družstvu Kluknava, ktoré prevádzkuje Kluknavskú mliekareň.
Okrem sucha Jablonovčanov veľmi nepriaznivo zasiahol aj pokles realizačných cien ošípaných, ktoré klesli pod 30 korún na kilogram. Dole šla i cena mlieka.

Nemáme peniaze na poistenie úrody

Jablonovské poľnohospodárske družstvo ukončí rok so záporným hospodárskym výsledkom. "Veľmi nás mrzí, že sa na nás veľa ľudí pozerá tak, že stále iba natŕčame ruky, aby sme získali nejaké peniaze. Dotácie by sme však nepotrebovali, keby neboli také drahé vstupy do výroby. Najväčšie položky smerujú do chémie, osiva, sadiva a náhradných dielcov. Napríklad zadná pneumatika na traktor stojí 30-tisíc korún. Pri takýchto vstupoch do výroby sa to nedá naozaj utiahnuť," poznamenal M. Kaščák a dodal: "Pomohli by nám peniaze aj za nútené vyorávky obilia a repky, čo vláda sľúbila riešiť. Nie sú na to však finančné prostriedky, takže ťažko s nimi môžeme rátať. Poľnohospodári, žiaľ, v tejto záležitosti nie sú jednotní. Niektorí sú presvedčení, že obilie a repku bolo treba poistiť. Ale kde máme vziať peniaze na poistky. Na jeseň by sme na ne potrebovali aspoň 300-tisíc korún."