Poľsko, Maďarsko, ČR a Slovensko síce už dlhší čas zápasia s výrazným zhodnocovaním mien, no napriek tomu sa im vlani podarilo podstatne zlepšiť bilancie zahraničného obchodu. Aj napriek posilneniu mien sa však obavy z možného zhoršenia bilancie zahraničného obchodu nestali skutočnosťou vďaka zvýšeniu produktivity.
Ako informuje Neue Zürcher Zeitung (NZZ), pozoruhodné zlepšenie zahraničného obchodu vlani zaznamenala ČR. Českí vývozcovia počas vlaňajších záplav označovali výmenný kurz za nadhodnotený, no dôkazy boli nesprávne v dôsledku výpočtovej chyby. Podľa opravených údajov totiž boli vývozcovia schopní zvyšovať export aj po záplavách a počas roka ich tržby z predaja tovarov v zahraničí na báze eura vzrástli o 9,1 %. Dovoz naproti tomu stúpol len o 5,8 %, takže deficit obchodnej bilancie sa znížil o viac než 30 % na 74,5 mld. CZK. Okrem výrazného vzostupu produktivity je možné tento fenomén vysvetliť aj znížením kapitálových nákladov a pružnosťou vývozcov. Rovnaký obraz ponúka aj Poľsko, kde dovoz vzhľadom na slabý vnútorný dopyt vzrástol len o 2,8 %, no vývoz v období od januára do októbra až o 5,3 %. Keďže krajina dokázala podstatne obmedziť infláciu, odborníci očakávajú obnovenie vhodných podmienok na hospodársky rast. Prognózy však komplikujú nadchádzajúce personálne zmeny v centrálnej banke, ktoré môžu znamenať koniec reštriktívnej peňažnej politiky a prudké zotavenie vnútorného dopytu.
Najrušivejší vplyv mal špekulatívny kapitál v Maďarsku a SR, hoci aj tieto dve krajiny zapadajú do obrazu výrazného rastu vývozu a slabšej dynamiky dovozu. Odborníci nepochybujú o pokračovaní tohto trendu, keď vývoz na báze SKK vlani vzrástol o 20,3 %. Vznik stabilnej a na reformy orientovanej vlády je zas dobrým základom pre nové zahraničné investície.
Naproti tomu sú pre Maďarsko takéto perspektívy neisté. Rast vývozu na báze eura o 6,1 % koncom novembra síce ešte výrazne prekonal dovoz (+ 4,9 %), no odvážna mzdová politika pred letnými voľbami a po nich vyvolala prudký rast vnútorného dopytu a zmenu trendu v zahraničnom obchode. Deficit rozpočtu (asi 9,6 % HDP), zhoršovanie platobnej bilancie a očakávané opatrenia pre zníženie prebytku likvidity môžu oslabiť silu zahraničného obchodu, môžu vyvolať napätie medzi vládou a centrálnou bankou. Vzniká tak otázka, či Maďarsku hrozí osud podobný Poľsku, kde tvrdá peňažná politika v posledných rokoch vytvorila výbušnú klímu.
StoryEditor