Sloboda médií a voľný prístup k informáciám je v dobách internetu aspoň v Európe samozrejmosťou. Mimo starého kontinentu a Severnej Ameriky je však situácia až na pár výnimiek výrazne odlišná. Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc každoročne zostavuje svoj Index slobody médií, ktorým meria slobodu novinárov, médií a užívateľov internetu v takmer každej krajine sveta.
Tento rebríček vypovedá aj o tom, do akej miery vlády rešpektujú a zaručujú tieto slobody. Skóre nula tu znamená absolútnu slobodu tlače, zatiaľ čo 99 znamená absolútnu cenzúru. Vo výsledkoch za rok 2013 sa v rebríčku najlepšie umiestnili škandinávske krajiny. Fínsko, Nórsko a Švédsko získali skóre nižšie ako 10 bodov. Uspokojivo sa umiestnil aj zvyšok Európy, vrátane Slovenska. Tentokrát sa však pozrieme na spodné priečky tohto rebríčku. Prinášame vám rebríček desiatich najcenzurovanejších krajín sveta:
10. Sudán: 70.06 bodov
Voľný predaj tlače bol v krajine zakázaný už v roku 1990. Odvtedy je tu oficiálne dostupných len zopár vládou schválených periodík. Ako reakcia sa objavilo hneď niekoľko „pirátskych“ rádií a napriek zákazom sú medzi ľuďmi pomerne dobre rozšírené aj rôzne opozičné noviny.
Súčasný sudánsky režim sa snaží ľudí zapojených do distribúcie takejto tlače zničiť skôr z finančnej stránky. Pravidelne totiž poveruje svoje bezpečnostné zložky, aby zhabali pokiaľ možno celé náklady ich novín. Možno to neznie až tak tragicky, no vidieť „celé náklady novín“ a „bezpečnostné zložky“ súčasne dôveru v slobodu tlače práve nevzbudzuje.
9. Kuba: 71.64
Kuba má slobodu tlače garantovanú priamo vo svojej ústave. V praxi však platí aj nepísaný dodatok. Môžete písať slobodne, pokiaľ sú vaše texty v súlade so socialistickým svetonázorom. To však stále nie je tá horšia časť. Zastrašovanie novinárov priamo doma či na verejnosti je bežnou záležitosťou.
Medzi ľuďmi sa šíri aj disidentská tlač, no protivládne rádiá neprichádzajú do úvahy. Kuba je totiž na západnej pologuli pionierom v rušení rádiových signálov. Svetlejšou stránkou je, že sa aspoň môžete pripojiť na internet. Samozrejme, ak vám to vláda dovolí.
8. Vietnam: 71.78
Počet prežívajúcich vietnamských médií je len skromný. Tie ostávajúce podliehajú pravidelnej týždennej kontrole špeciálneho štátneho výboru. Ten médiá a ich výstupy buď schvaľuje, cenzuruje alebo odstraňuje. Akýkoľvek odpor proti jej rozhodnutiam znamená okamžité uväznenie. Napriek takémuto drastickému potláčaniu slobody tlače sa však Vietnamu pomerne dlhý čas darilo vyhýbať zaraďovaniu do podobných rebríčkov.
7. Čína: 73.07
Cenzorské praktiky komunistickej Číny zaváňajú 50. rokmi minulého storočia. Až na to, že sú až priveľmi súčasné. Všetky domáce médiá pravidelne dostávajú najaktuálnejší zoznam zakázaných tém. Tamojší komunistický režim sa síce neuchyľuje k teatrálnym verejným procesom, no nedodržanie zákazov má svoje následky.
Bežnou praktikou je strata pracovného miesta či tiché zlikvidovanie oponentov uväznením. Zdá sa, že pri cenzúre sa počíta so všetkým. Počas olympijských hier v Pekingu sa ukázalo, že všetky čínske televízie vysielajú s desaťsekundovým oneskorením, aby bolo možné zavčasu odchytiť akékoľvek „komplikácie“.
6. Irán: 73.40
Iránske úrady budú zrejme sklamané, že napriek všetkej snahe ich výkony stačili na umiestnenie sa „len na šiestom mieste v rebríčku najcenzurovanejších krajín. Svoju prácu si plnia dôsledne a v dôsledku celosvetovej mediálnej pozornosti v súvislosti Iránom a jeho jadrovým programom to majú naozaj ťažké. Iné krajiny v tomto rebríčku možno považujú za adekvátne nájsť a zlikvidovať svojich „hriešnikov“, no v Iráne to dotiahli ešte ďalej.
Ako potenciálni komplici môžu byť stíhaní aj rodinní príslušníci a priatelia obvinených osôb. Prečo však taká slabá známka? Cenzúra v Iráne je totiž orientovaná veľmi tradične a zameriava sa v prvom rade na umlčanie žien a náboženských skeptikov. Čo sa týka internetu, ten je v krajine, samozrejme, zablokovaný.
5. Somálsko: 73.59
V krajine dlhodobo vládne politický chaos, ktorým trpí aj sloboda tlače. Novinári pracujúci v južných častiach krajiny sa zodpovedajú dočasnej federálnej vláde, zatiaľ čo na severe krajiny extrémistickému režimu Al-Shabaab. Ani jedna zo strán síce nezaviedla formálne obmedzenia slobody tlače, no novinári v krajine pracujú pod neustálymi vyhrážkami zo strany oboch režimov.
Ohováranie navyše ostáva v Somálsku zločinom. Problém však môže nastať aj vtedy, ak sa mu pokúšate vyhnúť. Keďže tamojší tlačový zákon ostáva oficiálnym vládnym tajomstvom, nevyhnutným dôsledkom je samocenzúra. Šíreniu neoficiálnej tlače veľmi nenahráva nízka úroveň gramotnosti v krajine.
4. Sýria: 78.53
Sýria v rebríčkoch slobody tlače nikdy špeciálne nevynikala. Všetko sa však výrazne zhoršilo po vypuknutí protivládnych protestov, ktoré neskôr viedli k občianskej vojne. Začalo sa to nájdením tela novinára Ferzata Jarbana, ktorý natáčal jedny z prvých protivládnych protestov. Väzenie, mučenie a poprava sú s Sýrii bežnými metódami, ako sa režim vyrovnáva s nechcenou mediálnou pozornosťou. Vstup zahraničných novinárov do krajiny bol zakázaný a internet spolu s telefonickým spojením s vonkajším svetom znemožnený.
3. Turkménsko: 79.14
V porovnaní s indexom za rok 2012 si Turkménsko polepšilo o jednu priečku. V krajine, kde vláda uvádza svoje vyjadrenie pred každým príspevkom, kde sa o nej novinár vyjadruje kriticky, je však takéto zlepšenie len veľmi relatívne. Tamojšia vláda pri kontrole médií vo všeobecnosti sleduje azda len jedinú zjavnú agendu. Útoky voči susedným Uzbekom a Rusom. Tamojší prezident a jeho podriadení schvaľuje titulné strany všetkých novín publikovaných v krajine a dozerajú aj na všetky štyri tamojšie televízne stanice. Akýkoľvek odporcovia režimu sú označení za mentálne nestabilné osoby a umiestnení do psychiatrických liečební.
2. Severná Kórea: 83.90
Diktátorský režim Kim Čong-una sa pre mnohých prekvapivo neumiestnil na prvom mieste. Severná Kórea má totiž svoj vlastný syndikát novinárov. Ten má dokonca aj svoju kanceláriu. Akurát nemajú dovolený prístup na internet alebo akúkoľvek komunikáciu s okolitým svetom. Nájdu sa však medzi nimi aj novinári, ktorí sa v spolupráci s japonskou organizáciou Asiapress podieľajú na pašovaní správ a fotografií von z krajiny. Byť prichytený však automaticky znamená miestenku do jedného zo severokórejských gulagov na „prevýchovu“. Pracovný tábor či smrť však riskuje každý občan, ktorý sa pokúsi sledovať zahraničné médiá.
1. Eritrea: 84.83
Krajina, ktorá oficiálne získala nezávislosť len v roku 1993, je vedená Národným hnutím za demokraciu a spravodlivosť. Za týmto úžasným názvom sa však skrýva diktátorský režim. Potláčanie slobody tlače v krajine je veľmi dôsledné a zachádza až k udeľovaniu povolení na použitie atramentu. Novinárov doslova verbujú a môžu šíriť len vládou diktované správy o eritrejskom demokratickom zázraku. Ktokoľvek sa vzoprie, je bez súdu uväznený na neurčito. Zahraničným novinárom bol vstup do krajiny zakázaný a prístup na internet je veľmi drahý a dôsledne filtrovaný vládou.