Rozhodcovské súdy a ich výhody som Vám chcel predstaviť až neskôr, dnes však mám pochybnosť, či táto téma ešte bude po prijatej novele aktuálna a či tento článok namiesto vysvetlenia výhod rozhodcovského konania nebude skôr rozlúčkou s arbitrážou na Slovensku.
Tí, ktorí sledujú dianie v zákonoch, ktoré Národná rada prijíma, majú svoj názor na ich kvalitu Keďže cieľom článku nie je nikoho kritizovať, zostanem pri tom, že mnoho prijatých zákonov je ... povedzme nie úplne šťastne prijatých a nie úplne šťastne aplikovaných.
Bol som jedným z tých, ktorí sledovali vývoj novely od jej vzniku na Ministerstve spravodlivosti a mal som možnosť vyjadriť svoje pripomienky k nej už v čase, keď mala byť predmetom rokovania vlády. Dôvod je prostý - bol som pri založení jedného z prvých rozhodcovských súdov na Slovensku a rozhodcovské konanie ako také považujem za najefektívnejší spôsob aplikácie práva vôbec.
Aby som Vám to celé trochu priblížil menej odbornou rečou - rozhodcovské konanie je osobitný druh riešenia súdnych sporov. Konanie je rovnocenné s konaním pred "štátnym súdom" a má podobné podmienky. Rozhodcovský súd možno najjednoduchšie popísať ako súkromný súd, ktorý má právomoci "štátneho súdu". Podstatné je, že rozhodcovský rozsudok, doručený účastníkom konania, má úplne rovnaké účinky ako rozsudok štátneho súdu.
Rozhodcovské konanie nie je žiadny výnimočný ani zriedkavý inštitút - používa sa takmer denne a takmer všade. V súčasnosti je v SR približne 50 stálych rozhodcovských súdov.
V čom sú teda rozdiely medzi konaním pred „štátnym súdom" a pred rozhodcovským súdom?
Rozhodcovské konanie je 10 - 20 krát rýchlejšie ako konanie pred štátnym súdom.
Konanie na všeobecnom súde trvá podľa zverejnených štatistík 14 - 27 mesiacov (myslím, že všetci, ktorí majú so súdmi nejakú vlastnú skúsenosť, budú súhlasiť s tým, že táto štatistika je viac ako reálna). Konanie pred rozhodcovskými súdmi, ktorých činnosť poznám (Obchodný súd, Slovenský rozhodcovský súd), trvá v priemere 45 dní! Keďže to mnohým na prvé prečítanie znie neuveriteľne, skúsim ešte raz a jednoduchšie - to, čo trvá štátnemu súdu 14 - 27 mesiacov, zvládne rozhodcovský súd v priemere za 45 dní, pričom v oboch prípadoch je výsledok rovnaký - účastník má v rukách rozhodnutie, ktoré má rovnaké právne účinky a je podkladom na riadnu súdnu exekúciu.
Ak mám použiť štatistiky, ktoré mám k dispozícii (Obchodný súd, Slovenský rozhodcovský súd), tieto sú nasledovné:
rok počet sporov priemerná dĺžka konania
2005 6 5 mesiacov
2006 15 2,5 mesiaca
2007 32 1,5 mesiaca
2008 49 1,5 mesiaca
2009 62 1,5 mesiaca
Najnižšia hodnota sporu: 10.500,- Sk, teda 348,54 EUR.
Najvyššia hodnota sporu: 12.000.000,- Sk, teda 398.327 EUR.
Rozhodcovské konanie je jednostupňové - bez možnosti odvolania.
Nespokojný účastník má síce možnosť podať na štátny súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale pozor - v tejto žalobe môže namietať iba zásadné procesné vady - napríklad, že rozhodcovský súd rozhodol o veci, o ktorej zo zákona rozhodovať nemôže (napríklad rozvod manželstva). Takáto žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je teda v prípade, ak rozhodcovské konanie prebehlo v súlade so zákonom, takmer vždy neúspešná. Má slúžiť iba ako poistka proti rozhodnutiam, ktoré boli vydané protiprávne, nie je nástrojom na preskúmanie a zmenu rozhodcovského rozsudku ako takého. Podstatná informácia, ktorú je potrebné pochopiť pre ďalšie vysvetľovanie: podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemalo doteraz odkladný účinok. To znamená, že na rozdiel od bežného odvolania, ktoré účastník konania na štátnom súde často podá z dôvodu, že chce preskúmať rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo z dôvodu aby iba "natiahol čas" a oddialil prípadnú exekúciu, v prípade rozhodcovského rozsudku je možné vykonať exekúciu hneď, a to aj v prípade, že na súde bola podaná žaloba o jeho zrušenie. Pre úplnosť je pre neprávnikov potrebné zdôrazniť, že štátny súd nemôže v žiadnom prípade preskúmavať a meniť samotné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Môže iba preskúmať dodržanie zákona v priebehu procesu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok prijatý.
Rozhodcovské konanie je menej formálne a je písomné, teda bez pojednávaní.
Na rozdiel od konania pred štátnym súdom, rozhodcovské konanie je neverejné a spravidla písomné. Rozhodcovský súd vo väčšine prípadov nemusí predvolávať účastníkov, nemusí nariadiť pojednávanie, toto odročovať, keď sa niektorý z účastníkov nedostaví, nemusí ani vykonávať dokazovanie nad rámec dôkazov predložených sporovými stranami. Rozhodcovský súd môže rozhodnúť len na základe listín, ktoré mu boli predložené. Aj na základe toho je rozhodcovské konanie také rýchle.
Ak je žalovaný (dlžník) nečinný, nekomunikuje a nepreberá poštu, nebráni to rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovské konanie má osobitne upravené spôsoby a fikcie doručovania písomností účastníkom konania. Buďme úprimní - ak dlžník nepreberá poštu na adrese svojho miesta podnikania, prečo by to malo byť na škodu veriteľa, ktorý sa domáha svojich práv? Prieťahy v rozhodcovskom konaní a možnosť „sabotovať" jeho priebeh sú oproti konaniu pred štátnym súdom minimalizované. Táto výhoda opäť prispieva k rýchlosti rozhodcovského konania.
Súdne poplatky sú podobné ako na štátnom súde.
Každý rozhodcovský súd, ako komerčný subjekt, si určuje poplatok za rozhodcovské konanie sám. Keďže ide o konkurenčné prostredie, poplatky rozhodcovských súdov sa rôznia, väčšinou sú však viac alebo menej podobné poplatkom, ktoré zaplatíte na štátnom súde.
Nie zriedka sú poplatky za konanie pred rozhodcovským súdom nižšie ako na štátnom súde - ako príklad opäť použijem spomínaný Obchodný súd - súdny poplatok predstavuje štyri až dve percentá, čím vyššia je žalovaná suma, tým nižšia je sadzba poplatku. Súdny poplatok na štátnom súde je 6 %.
Samotné používanie doložky rozhodcovského súdu je bezplatné - súdny poplatok sa platí až v prípade, že vznikne spor a podáte žalobu.
Rozhodcovská doložka - čo to znamená?
Aby ste správne pochopili zvyšok článku, je potrebné vysvetliť pojem "rozhodcovská doložka". Rozhodcovská doložka, je písomná dohoda zmluvných strán o tom, že ak medzi nimi vznikne spor, tento spor rozhodne rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si strany dohodnú na začiatku svojho vzťahu, spravidla pri podpise zmluvy, ktorou začínajú svoj obchod, lebo vtedy sú ešte priateľmi a vedia sa dohodnúť. Neskôr, keď vznikne problém, sa už nedohodnú na ničom a už vôbec sa nedohodnú na tom, že by ich spor mal byť rozhodnutý rýchlo a spravodlivo. Jeden z nich totiž už nemá záujem svoj záväzok splniť riadne a včas, rýchle a zákonné rozhodnutie by bolo v rozpore s jeho záujmom.
Inak povedané - ak sa strany na začiatku obchodu dohodnú, že svoj budúci spor predložia rozhodcovskému súdu, niet cesty späť - žiadna z nich nie je po podpise rozhodcovskej doložky oprávnená podať žalobu na štátny súd, ale iba na rozhodcovský súd. Pointa - rozhodcovskú doložku treba teda dojednať a podpísať čo najskôr, kým je to možné a kým neexistuje žiadny problém. Neskôr je veľmi nepravdepodobné, že ju dlžník podpíše, išiel by totiž sám proti sebe.
Príklad jednoduchej rozhodcovskej doložky, ktorú postačuje zapracovať do zmluvy:
Strany sa podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. (ďalej len „ZRK") dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi v súvislosti s touto zmluvou vzniknú (vrátane sporov o platnosť a výklad zmluvy a vrátane sporov, ktoré so zmluvou súvisia, napríklad bezdôvodné obohatenie, náhrada škody a pod.), rozhodne Obchodný súd, stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO 36 858 102 (ďalej len "OS"), a to podľa slovenského právneho poriadku. Strany splnomocňujú OS, aby rozhodol obchodno-právnu vec podľa zásad spravodlivosti. Strany prehlasujú, že sa podriadia rokovaciemu poriadku a štatútu OS, tak ako bude tento v čase začatia konania zverejnený na www.obchodnysud.sk a v Obchodnom vestníku. Strany dohodou vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK (dôvody na obnovu konania), súhlasia s tým, že konanie pred OS bude písomné, že rozhodcu (senát) vymenuje OS a vyhlasujú, že sa rozhodnutiu OS bezvýhradne podriadia.
Spravodlivosť - takmer zabudnuté slovo
Ak položíte niekomu otázku, či zákon, právo a spravodlivosť znamenajú to isté, po chvíli zamyslenia každý odpovie, že nie. Zákon a právo ako také často nie sú spravodlivé. Rozhodcovské konanie má v tejto súvislosti ešte jednu obrovskú výhodu, o ktorej vie málokto. Ak strany v rozhodcovskej doložke na to rozhodcovský súd splnomocnia, môže vydať rozsudok nielen na základe zákona, ale aj podľa tzv. zásad spravodlivosti. Preložené do ľudskej reči - môže rozhodnúť tak, ako to považuje za spravodlivé. Napríklad vtedy, ak zákon daný problém nerieši alebo ho rieši zastaralo alebo striktná a doslovná aplikácia zákona by bola nespravodlivá. Vzdialene to pripomína americký spôsob rozhodovania súdov, ktorý poznáte z televízie - porota rozhoduje nie podľa striktného práva a zákonov (ktoré nie vždy sú pre daný prípad vhodné alebo spravodlivé), ale rozhoduje podľa toho, čo považuje za správne a spravodlivé. Podľa mňa práve toto je najčistejší spôsob rozhodovania, spravodlivosť by mala byť vždy na prvom mieste.
A teraz k samotnej novele a podstate veci:
V priebehu uplynulých rokov sa stalo na Slovensku bežné, že takmer každý nebankový subjekt, poskytujúci pôžičky, mal vo svojich zmluvách rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodoval o spore rozhodca alebo rozhodcovský súd. Takéto rozhodcovské rozsudky (v 99 % prípadov išlo o spory, kde dlžník jednoducho nevrátil peniaze, ktoré si požičal) boli vydávané v stovkách a v tisícoch prípadov. Rozhodcovia priznávali nebankovým subjektom vysoké zmluvné pokuty a chudákov dlžníkov (ktorí mimochodom porušili zákon ako prví už tým, že si požičali peniaze, o ktorých vedeli, že ich nevrátia včas) zaväzovali na zaplatenie vysokých zmluvných pokút (podotýkam, že rovnakým spôsobom, ako to robili štátne súdy) Preto bolo dlžníkov potrebné chrániť. Polemika, čo z tohto odseku je správne a morálne, nie je predmetom tohto článku.
Štát sa rozhodol ochrániť dlžníkov a pomôcť im, aby boli v lepšom postavení ako veritelia, ktorí im peniaze požičali a teraz si ich, tak ako bolo dohodnuté, pýtajú späť, aj so sankciami. A tak bol pripravený návrh novely zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý NR SR prijala. Zákon, okrem toho, že podľa prvých konzultácií je protiústavný, podľa mňa výrazne obmedzí rozhodcovské konanie na Slovensku a dovolím si tvrdiť, že znamená koniec arbitráže, ktorá mimochodom bežne a bez problémov fungovala aj dávno pred rokom 1989.
A teraz, aby sme boli konkrétni, poďme k faktom:
1. Rýchle súdne konanie je základnou podmienkou fungovania právneho systému v štáte. Je faktom, že štátne súdy nekonajú rýchlo a že najmä v podnikateľských vzťahoch to spôsobuje značný problém.
2. Väčšina sporov, rozhodovaných na súde, sú spory, v ktorých sa veriteľ (žalobca) domáha zaplatenia peňazí od dlžníka (žalovaného), pričom nateraz je zbytočné sa zaoberať tým, či je tento jeho nárok oprávnený a nakoľko.
3. Jediný, kto má záujem na tom, aby súdne konanie trvalo dlho, je ten, kto má peniaze zaplatiť (dlžník). Ak vie, že nárok veriteľa je oprávnený, urobí všetko pre to, aby musel platiť čo najneskôr a využije všetky zákonné prostriedky na to, aby rozhodnutie súdu a následnú exekúciu oddialil.
4. Najväčšou výhodou rozhodcovského konania, ako som písal vyššie, je rýchlo vydaný rozsudok, ktorý je možné predložiť exekútorovi a vykonať jeho exekúciu.
5. Do 9.3.2010 uvedený postup fungoval v rozhodcovskom konaní bez problémov, práve z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, bez ohľadu na to, či dlžník podal účelovú žalobu o jeho zrušenie, bolo možné uplatniť v exekúcii. V prípadoch, kedy došlo počas rozhodcovského konania k vážnemu porušeniu zákona, mohol sudca všeobecného súdu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v odôvodnených prípadoch odložiť, čo úplne postačuje.
6. Po účinnosti prijatej novely bude mať žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku priamo zo zákona odkladný účinok. Povedané rečou ľudí a nie právnikov - veriteľ bude mať v rukách rozhodnutie súdu, dlžníkovi stačí podať žalobu proti rozhodcovskému rozsudku na štátnom súde a rozhodcovský rozsudok, ktorý má veriteľ v rukách, nie je možné uplatniť v exekúcii. Exekúciu bude možné vykonať až po tom, ako štátny súd rozhodne o rozhodcovskom rozsudku (opäť - ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný bez porušenia zákona, je všetkým jasné, že štátny súd rozhodcovský rozsudok potvrdí), teda podľa vyššie uvedenej štatistiky najskôr o 14 - 27 mesiacov.
7. Rozhodnutie štátneho súdu o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude trvať podľa doterajšej štatistiky 14 - 27 mesiacov.
8. Aký je teda výsledok? Rozhodcovské konanie stratilo svoju najpodstatnejšiu, celým svetom uznávanú výhodu (to nie je nadsázka, píšem o medzinárodných zmluvách, ratifikovaných takmer všetkými civilizovanými krajinami, vrátane Slovenskej republiky). Inak povedané, rozhodcovské konanie prišlo o svoj základný účel - spravodlivo a rýchlo rozhodnúť spor s rovnakými účinkami ako štátny súd.
9. Som naozaj zvedavý, kto ako prvý napadne prijatú novelu na Ústavnom súde. Dôvodov na to bude viac než dosť.
Po právnej stránke by bolo možné veľmi, naozaj veľmi dlho polemizovať o ďalších ustanoveniach novely. V tomto článku je uvedené iba to najpodstatnejšie. Pre tých, ktorí sa s rozhodcovským konaním stretli, prípadne ich táto oblasť zaujíma, uvádzam niekoľko ďalších ustanovení novely. Upozorňujem, že ide výlučne o moje subjektívne názory, ďalšia časť článku je teda skôr komentárom.
Podrobnejšie o spotrebiteľoch a spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovské súdy okrem iného rozhodujú množstvo tzv. spotrebiteľských sporov. Zjednodušene povedané, spotrebiteľom je občan, ktorý uzatvára zmluvu s podnikateľom, spotrebiteľskou zmluvou e právny vzťah medzi občanom a podnikateľom. Ide teda o obyčajných ľudí, ktorí si berú úver v banke, uzatvárajú zmluvu s telekomunikačným operátorom, odoberajú vodu, elektriku, nakupujú v obchode atď. Súčasný trend v Európskej únii je týchto občanov, nakoľko sú v nevýhodnejšom postavení ako podnikatelia, s ktorými v tej chvíli vstupujú do právneho vzťahu, chrániť.
Rozhodcovské konanie ako také je všade vo svete posudzované ako spravodlivé, nezávislé a samostatné rozhodovanie sporov úplne mimo štátnej moci, spravidla osobami, ktoré sa na danú oblasť špecializujú a ktoré požívajú takú dôveru strán, že strany sa rozhodnú, že svoj spor predložia radšej im ako štátnemu súdu (dôvodom nemusí byť nedôvera, často je to práve rýchlosť a neformálnosť konania, špecifickosť problému, napríklad medzinárodný spor o družicovom vysielaní alebo spor ohľadom internetových domén). Aby to bolo možné, právny poriadok daného štátu akceptuje rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rozhodnutie, ktoré je rovnocenné s rozhodnutím štátneho súdu.
Spôsob, akým sa s ochranou spotrebiteľov vysporiadal štát v novele zákona 244/2002 Z. z. je, diplomaticky povedané, neštandardný, nesystémový a zvláštny. Prakticky znemožnil podnikateľom, aby sa v rozhodcovskom konaní domáhali svojich nárokov voči spotrebiteľom. Uvádzam niektoré novinky, vyplývajúce z novely (uvedené sa týka prevažne alebo výlučne spotrebiteľských zmlúv):
1. Rozhodcovské konanie je možné vykonávať iba na základe licencie vydanej Ministerstvom spravodlivosti, ktoré rozhoduje aj o jej odňatí. Otázka nezávislosti arbitráže je tým vyriešená raz a navždy.
2. Rozhodcovská doložka musí byť na samostatnej listine, resp. je možné ju uzavrieť až po tom ako spor vznikne. Ak sa vrátite v tomto článku k časti „rozhodcovská doložka", pochopíte ihneď, že v praxi to znamená, že žiadne rozhodcovské konanie sa konať nebude.
3. Rozhodcovia sa musia povinne školiť v štátnej justičnej akadémii, musia mať právnické vzdelanie a minimálne trojročnú prax.
4. Nielen rozhodcovia, ale aj osoby, ktoré s rozhodovaním nemajú nič spoločné, napríklad štatutárny orgán zriaďovateľa súdu, musia byť odborne spôsobilé, bezúhonné a dôveryhodné, pričom definícia týchto pojmov v novele pripúšťa rôzny výklad. Zriaďovateľ musí mať sídlo v Slovenskej republike.
5. Rozhodcovský súd je povinný sprístupniť informácie o svojej činnosti a vnútorných vzťahoch v rozsahu, ktorý presahuje všetky doteraz obvyklé informačné povinnosti. Rozhodcovský súd je ďalej povinný zverejňovať aj informácie, ktoré tvoria obchodné tajomstvo súdu a účastníkov konania, čo je v príkrom rozpore so zásadou neverejnosti rozhodcovského konania.
6. Rozhodcovský súd je plne a bez obmedzenia podriadený kontrole zo strany Ministerstva spravodlivosti. Tým je akákoľvek diskusia o neverejnosti rozhodcovského konania ukončená a s nikým sa nebudem púšťať do polemiky o tom, aký vplyv to môže mať na nezávislosť konania.
7. Na rozdiel od konania pred všeobecným súdom je vylúčená tzv. fikcia doručenia. Zjednodušene - ak dlžník nepreberá poštu, nie je možné spor ukončiť.
8. Rozhodcovský súd je povinný predkladať Ministerstvu správy, ktoré nemá ako vypracovať. Napríklad o prehľade zrušených rozhodcovských rozsudkov, pričom nie je účastníkom takého konania a nemá možnosť sa teda o jeho výsledku dozvedieť.
9. Na záver perla číslo 1: Združenie ochrany spotrebiteľov, ktoré nemá s rozhodcovským konaním nič spoločné, môže podať podnet na zákaz činnosti rozhodcovského súdu, na uloženie pokuty a na zrušenie rozhodcovského súdu.
10. Perla číslo 2: Rozhodcovský súd je povinný z vlastných zdrojov zložiť a vinkulovať počas celej svojej činnosti na účte v banke sumu 200.000 EUR, teda 6 miliónov korún. Tieto peniaze nesmú pochádzať z cudzích zdrojov a budú vinkulované v banke v prospech Ministerstva spravodlivosti. Ak si dobre pamätám, právna úprava finančnej zábezpeky pri prevádzkovaní kasína je menej striktná....
A teraz anketové otázky, ktoré vôbec nie sú o práve, ale o logike a zodpovedať si ich môže každý z Vás:
1. Myslíte si, že orgán, ktorý má nad sebou takýto Damoklov meč (možno mu uložiť pokutu ak bude mať iný právny názor ako ministerstvo alebo združenie ochrany spotrebiteľov, resp. je možné ho rovno zrušiť), je schopný vydať nezávislé a nestranné rozhodnutie?
2. Myslíte si, že je možné rozhodnúť nestranne, ak viete, že tá strana, ktorá podľa štatistík takmer vždy spor prehrá (pozor - nie kvôli tendenčnému rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ale kvôli tomu, že konala protiprávne a podľa práva spor musí prehrať), sa bude aktívne brániť a jeden z dôsledkov takej obrany bude uloženie pokuty a zákaz Vašej ďalšej činnosti?
3. Myslíte si, že agenda, ktorá bola doteraz rozhodovaná rozhodcovskými súdmi (hovoríme o tisíckach a desiatkach tisíc žalôb) a ktorá bude touto novelou automaticky prenesená na štátne súdy, zlepší alebo zhorší štatistiku 14 - 27 mesiacov trvajúceho súdneho konania?
4. Myslíte si, že na fungovaní "veľkých" rozhodcovských súdov, ktoré spolupracujú s nebankovými subjektmi, kvôli ktorým celé toto "ťaženie proti rozhodcovskému konaniu" začalo, sa niečo zásadne zmení?
Veľmi pekne Vám ďakujem za pozornosť. Tým skôr, že tento článok bol skôr zhrnutím negatívnych emócií ako vysvetlením výhod rozhodcovského konania. Ak budete mať k článku akékoľvek názory alebo pripomienky, pošlite ich na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., rád si ich prečítam.
|