"Minulá kríza bola spôsobená do veľkej miery akumuláciou zlých dlhov a veľkých dlhov, dnes sme na najlepšej ceste k tomu istému," hovorí v rozhovore skúsený akciový investor Daniel Gladiš.
Ako vidíte aktuálnu situáciu na trhu ako investor?
Začiatok roka bol najhorší snáď za sto rokov, zmenila sa psychológia investorov, zavládla negatívna nálada. Kľúčových vecí je niekoľko, súvisia spolu: ceny komodít, odliv mien do dolára a dianie v Číne. Trhy padajú, čo ale nie je zlé, znamená to, že bude veľa príležitostí.
Došlo k veľkému zlacneniu komodít. To je dobre, alebo zle?
Ľuďom robí radosť, keď berú benzín za 1 euro, ale pre svetovú ekonomiku to nie je úplne dobre. Došlo ku kolapsu cien nielen ropy, ale železnej rudy, uhlia, medi, niklu - všetkých veľkých komodít. Mnoho firiem z ťažobných sektorov a tých, ktoré sú na ne naviazané, nedokáže prežiť za aktuálne ceny. Prudko osekávajú investície a to sa prejaví negatívne na ekonomickom raste.
Čaká nás ešte veľa bankrotov ťažobných a ropných firiem. Navyše je veľa krajín, ktoré sú na komoditách existenčne závislé - Rusko, Blízky východ, Brazília, Nigéria, Venezuela, čiastočne Austrália. A tým sa vedie hrozne zle. Väčšinou sú to krajiny, kde by si nikto žiadnu nestabilitu neprial.
Ako s tým súvisí silný dolár?
Tlačí komodity nadol a spôsobuje prepad väčšiny mien rozvíjajúceho sa sveta. Odliv kapitálu z týchto krajín problém ešte prehĺbuje. To je prípad Ruska, Číny, krajín juhovýchodnej Ázie, Brazílie. Krajinám, ktoré mali napožičiavané veľa v dolároch, zrazu dolárové záväzky v prepočte na domácu menu strašne narastajú.
A čo s takými krajinami bude?
Sú krajiny ako Venezuela, ktoré úplne zbankrotujú. Ďalej krajiny ako Rusko, ktoré prežijú, ale zásadne schudobnie, pretože napríklad mena v Rusku spadla na polovicu.
V akom časovom horizonte sa rovnováha obnoví?
Ťažko povedať. Potom je tu tretia divoká karta a to je Čína. História jasne ukazuje, že žiadna komunistická krajina nedokázala riadiť svoju ekonomiku úspešne a Čína nebude žiadnou výnimkou. Súdruhovia majú problém, krajina skoro nerastie - číslam, ktoré vykazujú, nikto neverí. Ako je to v skutočnosti, je vidieť na štatistikách spotreby elektriny alebo zahraničného obchodu.
Naviac je Čína postihnutá obrovským odlivom kapitálu. Peniaze utekajú a krajine sa nedarí - exportná sila oslabuje, čínski občania a firmy strácajú vieru v jüan a kupujú cudzé meny, hlavne doláre. Menové rezervy klesli zo 4 biliónov dolárov za necelý rok na 3,25. Tlak na menu sa zvyšuje. Koncom januára čínske vedenie vyhlásilo na adresu Georgea Sorosa (finančník a miliardár, ktorý sa preslávil špekuláciami s menami, pozn. Red.), že sa mu rozhodne nepodarí potopiť čínsku menu. To mi pripadá úsmevné.
Do čoho v súčasnej situácii investujete?
Vychádzam z toho, že akcie sú dlhodobo najvýnosnejším aktívom. Pri výbere titulov musím rozumieť tomu, čo firma robí. Na trhu je minimálne polovica firiem, ktorým nerozumiem. Buffett dokonca tvrdí, že nerozumie deväťdesiatim percentám firiem na trhu.
Čomu nerozumiete?
Odvetviam ako biotechnológie alebo nové technológie. Dokážem pochopiť biznis McDonald's, ale nedokážem pochopiť biznis model spoločnosti Twitter. Nie preto, že by som nevedel, ako sa tweetuje, ale nie je mi jasné, na čom chcú zarábať.
Ľudia často investujú do vecí, o ktorých sa veľa hovorí, idú s davom.
Ľudia robia najväčšiu chybu v tom, že sa púšťajú do niečoho, čomu nerozumejú. A to sa týka aj množstva ďalších investícií - zlata, nehnuteľností, start-upov.
Nie je prehra to priznať, naopak je hrozne dôležité si uvedomiť, čomu človek rozumie. Dobre si pamätám, keď pred štyrmi rokmi u nás na dedine, kde bývam, visel na základnej škole obrovský billboard, kupujte investičné zlato.
Napadlo ma, že to je známka vrcholu trhu a v tej dobe to tiež vrchol trhu bol. V zhruba rovnakej dobe vrcholilo pobláznenie do investičného vína - víno a indexy vína od tej doby tiež stále klesajú. Ľudia sa nechali zlákať reklamami, málokto z nich dokáže vysvetliť, prečo takto investoval.
Funguje to podobne s akciami?
Áno. Keď dlho rastú, ľudia nedokážu stáť obďaleč a pozerať sa, ako ostatní zarábajú. Naopak teraz, keď je psychológia investorov skôr negatívna, objavujú sa výborné príležitosti.
Čo ešte ako investor sledujete?
Chceme, aby firma mala trvalo udržateľnú konkurenčnú výhodu, ktorá zaistí nielen, že tu firma za 10 rokov bude, ale že bude aj naďalej prosperovať. A navyše musí byť riadená managementom, ktorý ju riadi v prospech akcionárov.
Aké firmy majú dlhodobú konkurenčnú výhodu?
Nevidím ju u ťažobných firiem, ani u aerolínií - je vám väčšinou jedno, s kým letíte, ak to nie je napríklad Nigeria Airways. Tam značka nemá žiadnu výhodu pred konkurenciou. Výhoda môže prameniť z rôznych zdrojov - u BMW vidím výhodu v kvalite a prestíži, McDonalds má špeciálne, ťažko opakovateľný biznis model. Coca-Cola má produkt 150 rokov nezmenený a nie je potrebné do neho investovať a meniť ho. Nestlé má veľa osvedčených výrobkov. Budú tu za desať rokov ako dnes.
Ako sa správa management, ktorý myslí na prospech akcionárov?
To, či manažment zarobený zisk investuje dobre alebo zle, má obrovský vplyv na hodnotu investície akcionárov. Vedenie firmy môže peniaze vyhádzať za nezmyselné akvizície, za megalomanské projekty alebo ich použiť rozumne. Pokiaľ má investor investičný horizont 14 dní, tak je to jedno, ak je to päť rokov a dlhšie, je to veľmi dôležité.
Môžete uviesť príklad, keď podľa vás management akcionárom neprospel?
Napríklad veľká farmaceutická firma Sanofi sa rozhodla pred piatimi rokmi urobiť sendvičom akvizíciu a kúpili veľkú americkú firmu Genzyme za asi 20 miliárd eur. Polovica peňazí bola vyhodená z okna. Management mal iný cieľ ako akcionári - maximalizovať veľkosť firmy, pretože od toho sa odvíjajú odmeny, prestíž, ego - čím väčšia firma, tým lepšie postavenie v spoločnosti.
Alebo Apple. Ten drží obrovskú hotovosť asi 150 miliárd dolárov, ktorá mu nič nezarába a ani neexistuje nič, čo by sa za ne dalo zmysluplne zaobstarať. Mali by vyplatiť oveľa viac peňazí akcionárom. Pred dvoma rokmi s tým začali pod tlakom investorov, ale stále je to mrhanie zdrojmi.
Prečo to management Apple podľa vás robí?
Jedným z dôvodov je, že väčšinu peňazí majú v zahraničí a museli by ich zdaniť, keby ich previedli do Ameriky na výplatu dividendy alebo na nákup akcií. Je tu ale veľa horších príkladov, napríklad Petrobras, brazílska spoločnosť ťažiaca ropu. Ide o jednu z najhoršie riadených veľkých spoločností na svete - robí neefektívne investície, megalomanské projekty, je tam korupcia. To už je iná liga.
Prečo ešte Petrobras neskrachoval?
Zrejme to nebude dlho trvať. Majú obrovský dlh vyše 100 miliárd dolárov - pri súčasnej cene ropy je to neudržateľné. Navyše trhy sú pre nich zatvorené, nemôžu vydať akcie a dlhopisy, pretože sú v kategórii "junk" (prašivý, nežiaduci, pozn. Red.), a nikto ich kupovať nebude.
Polovičku firmy vlastní brazílsky štát a pre Brazíliu je to nesmierne dôležitá, prestížna, strategická firma, pracuje tam kopa ľudí. Keď ropa bola vysoko, tak to držalo každého nad vodou, politici si z toho kradli. Cena bola na 70 dolároch v roku 2008, teraz stojí 2 alebo 3 doláre. Je pravdepodobné, že štát ju bude musieť zachrániť, bude to na úkor súčasných akcionárov, ktorí budú zrejme oslabení.
Ktoré akcie vám v poslednej dobe padli do oka?
Napríklad Union Pacific, jedna zo štyroch veľkých železničných spoločností v USA. Jej cena spadla z vlaňajšieho maxima o štyridsať percent. Warren Buffett asi pred piatimi rokmi kúpil konkurenčný železničný BNSF. Na západe Ameriky obe tvoria lokálny duopol a tak to bude aj za tridsať rokov, také firmy nejde vybudovať od nuly.
Vidíte nejaké investičné príležitosti v Európe?
Európe veľmi pomáha lacné euro. Avšak keď čítate mimoeurópske finančné výtlačky - Wall Street Journal, ázijské výtlačky, zistíte, že Európu nikto veľmi vážne neberie. Nie je centrom diania ani ťahúňom rastu, hlavne kvôli neschopnosti EÚ sa k čomukoľvek rozhodnúť. V Európe ale sídli veľa dobrých firiem, ktoré robia globálny biznis, je to veľmi dobrý priestor na lov firiem.
Čo aféra Volkswagen? Bude mať dlhodobejší vplyv na značku?
Nie. Nie je to nejaký systémový problém, je to problém chamtivého manažmentu a kultúry tej spoločnosti. VW má za sebou dosť divokú minulosť. Je to firma, ktorá v roku 2008 verejne klamala o tom, aký podiel v nej drží Porsche, dlho sa nevedelo, či Porsche vlastní VW alebo naopak. Potom tam bola aféra s podplácaním odborárov prostredníctvom prostitútok. Ďalej bolo odmeňovanie manažmentu založené na veľkosti firmy - cieľom bolo byť najväčší na svete, bez ohľadu na efektivitu. Kultúra spoločnosti vedie k snahe sfalšovať emisie, aby sa im robil biznis lepšie. Trh je cynický a za dva, tri roky si na to nikto nespomenie.
Často upozorňujete na to, že je najhorší prístup manažmentu k akcionárom v Číne a v Ázii všeobecne. Akú s tým máte skúsenosť?
Venovali sme sa Číne desať rokov a náš záver je, že je lepšie sa tomu trhu úplne vyhnúť. Od miestnych maklérov sa dá dozvedieť, že 40 percent firiem, ktoré sa obchodujú na vedľajšom trhu v Šanghaji, vôbec neexistuje. Boli prípady, keď zdanlivo legitímna firma zmizla, a ukázalo sa, že to bola zásterka pre organizovanú prostitúciu. A ako sa chcete v Číne domôcť nejakej spravodlivosti? Neviem si predstaviť, že by niečo také prebiehalo v západných krajinách v takom masívnom meradle.
Kto alebo čo najviac škodí trhu?
Centrálne banky - deformujú cenu peňazí a kurzy mien. Veľký kolaps v komoditnom sektore je do značnej miery spôsobený tým, že firmy investovali veľa do ťažobných kapacít, pretože mali peniaze zadarmo, za nízke úrokové sadzby. Teraz je kapacít veľa a komodít na trhu tiež veľa. Paradoxne nízke sadzby, ktoré majú tlačiť infláciu nahor, teraz prinášajú skôr defláciu, pretože ponuka kapacít tlačí ceny nadol. Nulové sadzby spôsobujú, že kapitál je alokovaný zle - ide do projektov, ktoré by normálne boli nerentabilné.
Kedy skončí politika nulových úrokových sadzieb?
To neviem, každopádne ožobračuje vkladateľa. V Česku sú asi dva bilióny korún vkladov a keď je inflácia pol percenta, rovnovážne úrokové sadzby na trhu by mali byť dve percentá, nie nula. Dve percentá rozdielu vkladov na dvoch biliónoch aktív je 40 miliárd na úrokoch, o ktoré vkladatelia ročne prichádzajú.
Vďaka politike nulových úrokových sadzieb, ktoré nastavujú centrálne banky, zarába štát - požičiava si za menej. Dopláca na to najviac nižšia a stredná trieda, ktorá má väčšinu svojich peňazí v bankách. Bohatí si naopak väčšinou kupujú finančné aktíva, ktoré sú vďaka nulovým sadzbám tlačené nahor. Politika nulových sadzieb zdôrazňuje nerovnosť.
Čo sa stane, až raz sadzby začnú rásť?
Tí čo si napožičiavali na to ťažko doplatia. Minulá kríza bola spôsobená do veľkej miery akumuláciou zlých dlhov a veľkých dlhov, dnes sme na najlepšej ceste k tomu istému. Dlhy všetkých krajín sú oveľa väčšie ako pred ôsmimi rokmi, nikto nezačal šetriť. Navyše nulové sadzby nemotivujú štáty, aby šetrili, môžu si požičiavať zadarmo. V Česku pri raste ekonomiky cez 4 percentá nie je schodok 60 miliárd žiadny úspech. Kedy inokedy chcú politici dlh začať znižovať než v časoch obrovského boomu.
Čo také hrozné by sa mohlo stať?
Stačí, aby Čína devalvovala menu o 20 percent, čo sa môže stať. Nemecko ako krajina, ktorá je na to veľmi citlivá, dostane veľkú ranu a my, pretože závisíme na exporte Nemecka, tiež. A bude po raste.