Detaily konkrétnych zámerov ešte nie sú celkom zrejmé, ale možno ich interpretovať aj ako snahu o návrat pred rok 2007. Avšak mechanický prechod pred rok 2007 nemusí byť najšťastnejším riešením a treba systém nielen znovu naštartovať, ale aj prehodnotiť pravidlá obmedzenia investovania a rozloženia rizika pre jednotlivé dôchodkové fondy z úrovne doterajších poznatkov o fungovaní starobného dôchodkového sporenia na Slovensku.
povinná, alebo dobrovoľná účasť v II. pilieri?
Súčasný stav nastavenia parametrov II. piliera vychádza z dobrovoľnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení, čo je jeden z existujúcich konceptov nastavenia a s ktorým sa možno v rôznej miere stotožniť. Ale k popisu súčasného stavu patrí predovšetkým snaha o spätné získanie dominantného postavenia priebežne financovaného piliera dôchodkového systému ( I. pilier) v systéme dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva. K tomuto cieľu bol vytvorený mechanizmus minimalizácie mohutnosti II. piliera a to jednak možnosťou vystúpenia sporiteľov zo systému dôchodkového sporenia a keď sa táto cesta ukázala ako neschodná, boli zvolené (tentokrát účinné) obmedzenia na vstup poistencov do systému. Tie podmieňujú účasť na sporení získaním 150 dní poistenia pri prvom vzniku povinného dôchodkového poistenia, čím je z účasti vylúčená istá časť poistencov, ktorí v tejto dobe stratia zamestnanie. Ide o veľmi nesympatický kalkul štátu s ľudskou zábudlivosťou; počíta sa s tým, že väčšina mladých ľudí nebude sledovať plynutie lehoty 150 dní a tak prídu zdanlivo vlastnou vinou o možnosť vstupu do systému. Tomuto stavu nepatrí atribút dobrovoľnosti a treba ho zmeniť, pretože takto sa štát nemá správať voči svojim obyvateľom.
Zo systémového hľadiska je podľa môjho názoru najvýhodnejšie, ak sú všetci obyvatelia dôchodkovo zabezpečení jedným spôsobom. Rozloženie rizík medzi trh práce a finančné trhy, ako jeden z cieľov reformy dôchodkového systému, sa znehodnocuje, ak je časť obyvateľstva pokrytá len systémom, ktorý nediverzifikuje riziká. V týchto dvoch skupinách obyvateľstva môžu v dôchodkovom veku a pri rovnakých vkladoch do dôchodkového systému vznikať rôzne nároky na štátnu sociálnu pomoc, čo nie je správne. Ale viem si predstaviť aj liberálnejší prístup založený na inverznom prístupe k vzniku účasti v II. pilieri voči súčasnému stavu. Ten by predpokladal, že pri vzniku prvého povinného sociálneho poistenia vznikne účasť aj na starobnom dôchodkovom sporení a poistenec bude mať k dispozícii dostatočne dlhú lehotu na vystúpenie zo systému. Avšak prioritou by mala byť povinná účasť v II. pilieri a to aj s vedomím, že deficity Sociálnej poisťovne sa zvýšia a bude potrebné hľadať zdroje ich sanovania.
Garancie výnosov kontra kvantitatívne obmedzenia na investovanie a rozloženia rizika pre dôchodkové fondy
Dve veci sa nedajú s úspechom robiť súčasne a síce požadovať od správcovských spoločností garancie výnosov a súčasne im výrazne obmedziť investovanie a zloženie majetku v dôchodkovom fonde. Zároveň však zostáva v platnosti požiadavka diverzifikácie veľkosti investícií do jednotlivých druhov cenných papierov ako nástroja na znižovanie rizika neschopnosti správcovských spoločností plniť si záväzky voči sporiteľom pri vzniku nároku na starobný dôchodok.
Bude dnes ťažké zrušiť garancie výnosov. Medzi ľuďmi, ktorí si neuvedomujú, že vždy je niečo za niečo( a tých je väčšina) ide o ľúbivý prvok dôchodkového sporenia a bude ťažké vysvetľovať, že ide o prvok namierený proti ich dlhodobým záujmom. Ale urobiť to treba a je na nastupujúcej vláde, aby zvolila komunikačný slovník, ktorému porozumejú aj ľudia, ktorí o investovaní nevedia nič.
Pokiaľ sa týka obmedzení investovania, je podľa môjho názoru potrebné vrátiť sa na samotný začiatok prác na nastavení parametrov II. piliera a povedať si, čo od neho očakávame. Začať treba zreálnením sadzieb poistného v I. pilieri a s kvantifikáciou pomeru I. a II. piliera na očakávanom dôchodku sporiteľa. Nebude problém odhadnúť výnosovosť dôchodkových fondov potrebnú na zabezpečenie požadovaného dôchodku a až z týchto odhadov a z doterajších skúseností správcovských spoločností bude možné definovať obmedzenia investovania a zloženia majetku v dôchodkových fondoch tak, aby bola naplnená požiadavka obozretného investovania. To samozrejme vyžaduje množstvo analytickej práce a bude lepšie, ak sa nastupujúca vláda nebude v nastavení regulačných opatrení ponáhľať a venuje dostatok priestoru na prácu odborníkov a pokúsi sa o konštruktívnu diskusiu nielen s odbornou, ale aj laickou verejnosťou s cieľom získať podporu pre nevyhnutné zmeny v starobnom dôchodkovom sporení.
Preto by mali byť úpravy resp. opravy II. piliera rozložené na dve etapy. V rámci prvej, ktorú je možne začať ihneď, by bolo potrebné zmeniť podmienky účasti poistencov v II. pilieri vrátane odstránenia takých nevydarených vecí, ako je povinnosť žien na rodičovskej dovolenke prihlásiť sa opätovne do starobného dôchodkového sporenia.
Druhá etapa, ktorá si vyžiada viac času, by bola spojená s prehodnotením regulačných opatrení a vypracovaním komunikačnej stratégie s obyvateľstvom. Do konca tohto roka by sa obe etapy dali zvládnuť tak, aby od roku 2011 fungoval II. pilier podľa nových pravidiel účasti poistencov na starobnom dôchodkovom sporení a zároveň sa začal legislatívny proces na zmene regulatívov investovania.
Ľubica Navrátilová bývalá poslankyňa NRSR |