Po prvé, či suma o ktorú príde, je naozaj taká veľká, že to zbadá na svojej peňaženke a bude musieť začať skutočne zásadne šetriť. Dovolím si tvrdiť, že či už bude chlieb stáť 85, alebo 88 centov, je pre 90% Slovákov jedno.
Druhá vec je to, ako vníma pocitovo, že sa mu znižuje príjem. A pocitová reakcia „bežného občana" na možné zvýšenie DPH je možno ešte dôležitejšia ako skutočné navýšenie dane.
Ak sa spotrebiteľ zľakne, tak zvýšenie DPH môže spôsobiť zníženie príjmu štátneho rozpočtu cez zníženú spotrebou celej spoločnosti - ako sa už mnohokrát v histórii stalo. Môžeme si povedať, že z tohto pohľadu sú Slováci dostatočne „vytrénovaní" a snáď ich už nič nevie prekvapiť. Lebo niečo podobné tu bolo celkom nedávno - v rokoch 2008 a 2009.
Masívna propagácia celosvetovej krízy a neustále zdôrazňovanie že prišli zlé časy spôsobili to, že dokonca aj takí spotrebitelia, ktorí mali dosť finančných prostriedkov a kríza sa ich na začiatku vôbec nedotkla a mohli by si dovoliť pokračovať vo svojich výdajoch, sa zľakli a začali šetriť. A lavína sa pohla. A aj keď už dnes zistili, že to s tou krízou pre nich nie je až také hrozné, aj tak sa len veľmi pomaly vracajú do obdobia bezstarostných výdajov.
Len sa pozrite, čo sa udialo po septembri 2008 na trhu realít alebo v predaji áut a čo sa tam deje dodnes. Je to pochopiteľná reakcia. Občan uvažuje: „mne sa síce teraz darí, ale keď všetci a všade hovoria, že je zle, čo keď to príde aj ku mne?" Šetriť, šetriť a zasa šetriť - to sa stalo hlavným heslom dňa. Takže ak predpokladáme, že ľudia šetria už pomaly tretí rok naplno, tak z tohto uhla pohľadu zrejme 21 % DPH-čka s nimi veľa nespraví.
Reakcia ľudí je vo veľkej miere podmienená informovanosťou a skutočnými vedomosťami o financiách. Aj jedného aj druhého je u nás veľmi málo. Len málokto z drvivej väčšiny občanov tuší, aký je skutočný stav verejných financií. A informácie, ktoré preniknú na verejnosť, sú po prvé hlavne negatívne a po druhé natoľko rozporuplné („napr. bude deficit štátneho rozpočtu 4%? 5%? 8%?"), že sa môžeme spoľahnúť iba na svoju skúsenosť že situácia je vždy horšia ako sa hovorí, a na svoju dôveru k vládnucim politikom že vedia, čo robia.
Ak je štátna pokladňa prázdna, nie je čo závidieť novej vláde. Kroky, ktoré musí pod tlakom tejto situácie urobiť, určite nie sú populárne.
Jedna z pevných zásad zdravej ekonomiky hovorí, že ak chcete zbohatnúť, treba sa sústrediť hlavne na príjem. Šetrenie je samozrejme vždy namieste. A v prípade, keď sa neuveriteľne plytvá, tým skôr.
Ale aj tak je hlavné sústrediť sa na obnovenie príjmovej časti rozpočtu.
Podobne aj štát, ak chce byť životaschopný, musí spraviť všetko pre to, aby podporil všetky možnosti ako zvýšiť príjem. Ale nie tak, že raz a navždy zničí tých, ktorí vytvárajú hodnoty. Pokiaľ štát chce prosperovať, musí spraviť všetko preto, aby podporoval tých, ktorí sú hlavným zdrojom jeho príjmu - a to sú zamestnávatelia, ktorí vytvárajú a udržiavajú pracovné miesta. Tým pomáhajú štátu znižovať nezamestnanosť a následne znižovať enormné nároky na sociálne výdaje. To sú firmy, ktoré sú ziskové a platia štátu dane. Je to ako v záhrade. Ak záhradník nepoleje svoje políčko zeleniny, ktorú bežne predáva na trhu, ale leje životodarnú vodu na burinu, tak budeme mať všade iba neužitočnú burinu a zelenina mu vyschne - nebude mať čo predávať a príde o svoj príjem.
Takže samotné zvýšenie DPH nič nepokazí a ani nič zásadné nevyrieši. Je to iba jeden z krokov, ktoré robí vláda, snažiaca sa zachrániť čo sa dá. Ale spolu so zvýšením DPH musí spraviť systémové kroky na podporu tých, ktorí skutočne napĺňajú štátnu pokladnicu. Nič iné nepomôže.
Ladislav Pavlík prezident Školy manažmentu |