Pri zvažovaní patentovania vynálezu a teda aj jeho možnosti ochrany ako nového technického riešenia, je potrebné najskôr si dôkladne stanoviť, čo je z hľadiska práva vynálezom.
V zmysle patentového zákona sa vynález dá definovať ako technické riešenie z ktorejkoľvek oblasti techniky, ktoré je zároveň nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné. V praxi to znamená, že vynálezom môžu byť nielen nové výrobky, ale aj technológie, zariadenia, chemické látky, liečivá, či biotechnologické postupy a produkty získané ich pomocou.
Za vynálezy sa na druhej strane nepovažujú napríklad objavy a vedecké teórie, estetické výtvory, pravidlá hier, spôsoby vykonávania duševnej alebo obchodnej činnosti, či programy počítačov. Niektoré technické riešenia zas, hoci podľa definície spadajú pod pojem vynález, nepožívajú ochranu aká by im inak prináležala. Jedná sa predovšetkým o vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako je napríklad klonovanie ľudí, či ich genetická úprava alebo priemyselné využitie embryí.
Právna ochrana vynálezov a výrobných postupov
Patentový zákon (zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov) zabezpečuje priemyselno-právnu ochranu vynálezov prostredníctvom možnosti udelenia patentu. Patent je dokument, ktorý vydáva Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „patentový úrad“) a vďaka ktorému majiteľ patentu získava časovo a teritoriálne obmedzené výlučné právo na priemyselné a obchodné využitie vynálezu, resp. právo udeliť súhlas (licenciu) na využívanie vynálezu treťou osobou a bez súhlasu majiteľa patentu nesmie nikto vyrábať, používať alebo využívať výrobok, prípadne výrobný postup, ktorý je predmetom patentu.
Postup na patentovom úrade (Úrade priemyselného vlastníctva SR)
Na získanie patentu je potrebné podať prihlášku na patentovom úrade. Právo podať prihlášku má v zásade pôvodca vynálezu, resp. osoba na ktorú boli práva z vynálezu prevedené. Pri zamestnaneckom vynáleze toto právo (vrátane práva využívať vynález) prechádza na zamestnávateľa, ak si ho ten v stanovenej lehote uplatní. Poplatok za podanie prihlášky pôvodcom vynálezu predstavuje € 26,50, pričom dňom podania prihlášky vzniká žiadateľovi tzv. právo prednosti.
Prihláška
Prihláška musí obsahovať žiadosť o udelenie patentu (ideálne je použiť predpripravený formulár, ktorý je k dispozícii na webovej stránke patentového úradu), opis vynálezu, anotáciu, prípadne výkresy, nákres, či chemický vzorec a aspoň jeden uplatnený patentový nárok. Patentové nároky tvoria podstatu prihlášky, keďže ich účelom je vymedziť predmet, na ktorý sa požaduje udelenie ochrany. Pozostávajú z dvoch častí, a to z úvodnej, ktorá obsahuje názov vynálezu a základné bežné znaky vynálezu a z význakovej časti zahŕňajúcej znaky vynálezu, ktoré sú svojou podstatou osobité a na ktoré sa požaduje ochrana. Každý takýto jedinečný znak, predstavuje jeden patentový nárok.
Postup na úrade a ďalšie poplatky
Úrad prihlášku po jej prijatí najskôr predbežne preskúma. Úrad tu preveruje najmä podstatné náležitosti prihlášky, resp. či prihláška neobsahuje zjavne nepatentovateľné riešenie. V rámci tohto konania má úrad napríklad právo vyzvať žiadateľa, aby svoj vynález predviedol, a tak preukázal jeho reálnu využiteľnosť. Následne úrad po 18 mesiacoch od vzniku práva prednosti (teda zvyčajne odo dňa podania prihlášky) prihlášku zverejní vo vestníku úradu.
Prihlasovateľ je povinný do 36 mesiacov od podania prihlášky podať na úrad žiadosť o vykonanie úplného prieskumu patentovej prihlášky a zaplatiť správny poplatok vo výške najmenej € 116, inak vo väčšine prípadov úrad konanie o prihláške zastaví. Žiadosť o úplný prieskum sa môže podať kedykoľvek počas danej lehoty, dokonca aj súčasne s prihláškou. Z praktického hľadiska je však výhodnejšie počkať na výsledok predbežného prieskumu, aby si bol prihlasovateľ istý, či je dané technické riešenie vôbec patentovateľné, resp. na iné prípadné nedostatky prihlášky. V opačnom prípade by mohol žiadateľ správny poplatok za úplný prieskum zaplatiť zbytočne.
Po úspešnom priebehu úplného prieskumu prihlášky udelí úrad prihlasovateľovi patent s platnosťou voči akejkoľvek tretej osobe na území Slovenskej republiky. Patent platí až 20 rokov odo dňa podania prihlášky, no pre trvanie patentu je jeho majiteľ povinný platiť ročne tzv. udržiavacie poplatky, ktoré s každým rokom rastú (prvý poplatok sa platí za 3. rok vo výške € 66, za posledný 20. rok je to však už € 663,50).
Iné formy právnej ochrany
V prípade, že nejde o tak významné nové technické riešenie, môže jeho pôvodca zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom zákona o úžitkových vzoroch. Konanie prebieha rovnako na patentovom úrade, je však rýchlejšie, jednoduchšie a z celkového hľadiska podstatne menej nákladné. Úrad zapíše úžitkový vzor do svojho registra (o čom vydá žiadateľovi osvedčenie), pričom trvanie ochrany úžitkového vzoru je 4 roky s možnosťou jeho celkového predĺženia o ďalších 6 rokov.
V prípade, že má vynálezca záujem o patent vo viacerých štátoch, je možné využiť inštitút európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej patentovej prihlášky. Obe sa podávajú na slovenskom patentovom úrade (európsku patentovú prihlášku je možné podať aj priamo na Európsky patentový úrad). V prihláškach je potrebné vymedziť, o ktoré národné, resp. regionálne patenty má prihlasovateľ záujem. Obe konania prebiehajú najskôr na slovenskom úrade a potom na Európskom patentovom úrade, resp. na úrovni WIPO (Svetová organizácia duševného vlastníctva). Konania sú pomerne zdĺhavé, poplatky podstatne vyššie, pričom náklady sú zvýšené aj pre potreby prekladov všetkých dokumentov do svetových jazykov. Výsledkom je však teritoriálne podstatne širšia právna ochrana vynálezu.
Právna ochrana počítačového programu
Na Slovensku a prakticky v rámci celej Európskej únie zatiaľ neexistuje ochrana počítačového programu na úrovni patentu. Na rozdiel od USA, kde je patentovateľný v zásade akýkoľvek výtvor ľudskej tvorivej duševnej činnosti (vrátane programov), sú v rámci EÚ pravidlá, na čo môže byť udelený patent, koncipované pomerne úzko.
Otázka právnej ochrany výtvorov počítačového programovania však v súčasnosti rezonuje výraznejšie aj v Európskej únii. Len v roku 2009 bola prijatá smernica o právnej ochrane počítačových programov (transponovaná aj do našej národnej legislatívy), ktorá okrem priamej definície počítačového programu a jeho zaradenia medzi autorské diela, zaviedla pravidlo, že ak je program výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, je chránený ako literárne dielo.
To v zásade znamená, že počítačový program je z hľadiska ochrany duševného vlastníctva vnímaný len ako istá kombinácia písaných prejavov a znakov a už nie je podstatné, či program prináša nejaký nový princíp, riešenie, ktoré je originálne. Práve tieto výnimočné znaky by mohol chrániť patent. V uvedenom spočíva najväčší nedostatok čisto autorsko-právnej ochrany počítačových programov a preto sa už aj EÚ zaoberá myšlienkou možnosti patentovania počítačových programov.
V súčasnosti sa je možné na ochranu autorského práva k programu poistiť praktickými krokmi, ako je notárska úschova originálneho zápisu programu, resp. jeho úschova u príslušného autorského združenia. Úschova v prvom rade potvrdí, v akom znení bol program vytvorený a na druhej strane zabezpečí dôkaz o približnom dátume vzniku autorského diela. V prípade napadnutia autorského práva k programu sa tak na súde môže autor brániť účinnejšie.
Peterka & Partners v.o.s. advokátska kancelária