Čo je dnes po voľbách pre ekonomicky zdevastované Grécko najväčším rizikom?
Najväčšou hrozbou je pristúpiť k novému kolu volieb bez toho, aby viedli k vytvoreniu silnej vlády schopnej viesť úspešné vyjednávanie s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom o reštrukturalizácii – uvoľnenie stabilizačného programu. Nebezpečenstvom je tiež striktná úsporná ekonomika, ktorá je hlavnou agendou dvoch doposiaľ vládnych strán Novej demokracie a sociálnodemokratického PASOKu. Prostredníctvom záchranných dohôd a škrtov ničia grécku ekonomiku a celú spoločnosť. Je mylné si myslieť, že nie je možná zmena filozofie záchrany Grécka a že úsporný program je jediný spôsob, ako to dosiahnuť. Bez hľadania alternatívy a riešení nás táto politika doženie k odchodu z eurozóny v rozpore s našou vôľou a prianím. Tvrdé reštriktívne kroky vedú spoločnosť na pokraj vzbury a kolapsu. Rizikom je tiež zabúdať, že riešenie ekonomickej krízy nemožno považovať za národný problém, ale za problém celej Európskej únii a tak by mal byť aj vnímaný – vrátane háklivej otázky odpustenia dlhov.
Dokáže Grécko zabrániť väčším ekonomickým problémom?
Verím, že existuje takáto možnosť. Dokazujú to výsledky francúzskych a gréckych volieb, ktoré potvrdili obrat spoločností doľava. Príčinou je nespokojnosť a zlosť ľudí s pokračovaním úspornej fiškálnej politiky, ktorá zhoršuje ich životnú úroveň. Zostaviť novú grécku vládu sa podarí až po júnových predčasných voľbách, z ktorých by mohla vzísť centrálno-ľavicová koalícia. Pravdepodobnejšie sa posilní pozícia radikálnej ľavice alebo vlády „národnej jednoty“. Tú by mohli zostaviť reformné strany Nová demokracia, sociálnodemokratický PASOK a Demokratická ľavica. Takáto koalícia s ľavičiarmi by aspoň čiastočne brala ohľad aj na sociálny vzdor voči záchrannému programu, no je veľmi zložité ho pod európskym dozorom meniť. Vláda národnej jednoty by sa obmedzila len na okrajové zmeny v dohodách, zároveň by však takáto podoba koalície bola viac prijateľná pre lídrov EÚ v porovnaní s ľavicovým koaličným zoskupením.
Priblížil kolaps koaličných rozhovorov Grécko k bankrotu?
Krach Grécka je vzhľadom ku politickej neistote v krajine v súčasnosti omnoho pravdepodobnejší. Pridáva tomu aj narastajúci odpor voči záchrannému programu, európska recesia a systémové úverové riziko. Čo si však treba uvedomiť je, že politická opozícia voči záchrannému programu vychádza z odporu obyvateľstva, ktoré sa už dlhodobo búri v uliciach. Škrty by sa mali realizovať vo väčšom časovom horizonte, aby boli pre Grékov únosnejšie. Napokon sa zdá, že pre záchranu našej krajiny by stabilizačný program mal zahŕňaj aj opatrenia na podporu a obnovu ekonomického rozvoju.
Pomôže Grékom víťazstvo Francoisa Hollanda vo Francúzsku?
Francúzske a grécke voľby vyslali Európskej únii rovnakú správu. Krajiny potrebujú budovať stratégie ekonomického rozvoja súčasne s fiškálnou konsolidáciou, potrebujú podporovať sociálnu spravodlivosť a udržať sociálnu súdržnosť. Krajiny tiež musia hľadať konečné riešenie problému národných dlhov. Gréci sú spokojní s víťazstvom socialistického Hollanda, pretože sa očakáva, že rozvinie novú perspektívu hospodárskeho rastu. Jeho filozofia nového politického smerovania eurozóny hľadí na potreby ľudí v rôznych krajinách, ktoré sa snažia vysporiadať s ekonomickou krízou. Vo väčšine krajín eurozóny sú voliči za boj proti nezamestnanosti, zvýšenie daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Túto ideu majú aj voliči z krajín eurozóny, ktoré sú menej postihnuté krízou. Úsporné opatrenia totiž sami o sebe neprinesú žiadne ekonomické úspechy. Hollande ako nový prezident druhej najvýznamnejšej krajiny eurozóny sa bude pravdepodobne snažiť vyrovnať Merkelovej moci a priniesť zmeny v EÚ. Takže Hollande svojou politikou nepriamo pozitívne pomáha vývoju situácie v Grécku a tiež ďalším výrazne zadĺženým krajinám únie.
Grécko musí v júni prijať nový úsporný plán. Bude to problém pre novú vládu? Čo sa stane, ak odmietnu tento balíček?
Problém nastane vtedy, ak by v Grécku vznikla koalícia zložená spolu s radikálnou ľavicou bloku SYRIZA. Tí chcú totiž zriadiť medzinárodnú komisiu, ktorá by vyšetrila príčiny deficitu verejných financií v Grécku. Rovnako je sporné aj zrušenie zákonov, ktoré podľa nich ohrozujú základné práva pracujúcich ľudí, ako napríklad zrušenie kolektívnych zmlúv. Chcú tiež reformu volebného zákona, generálnu opravu politického systému či okamžité vyšetrenie gréckych bánk. Okrem iného plánujú zaviesť výbor na riešenie štátneho deficitu a kontrolu daňových únikov. Takéto zmeny politiky však nebude ľahké presadiť u hospodárskej a finančnej elity Európskej únie.
Je ďalší úsporný balíček najlepším riešením pre Grécko? Aké sú iné spôsoby, ako sa dostať von zo súčasnej finančnej situácie, s výnimkou nových úverov?
Nie, nemyslím si, že ďalší balíček úsporných opatrení je riešenie pre Grécko. Samozrejme, že naša krajina sa nemôže vyhnúť fiškálnej konsolidácii a sebakontrole. No bez odpustenia dlhov nemôže existovať reálny rast v gréckej ekonomike, ktorá sa v súčasnej recesii potápa ako kameň. Drastické zníženie miezd, ktoré má obnoviť konkurencieschopnosť, nie je riešenie. Niekoľko štúdií preukázalo, že skutočným problémom sú vysoké mimomzdové náklady gréckych podnikov. A jediný spôsob, ako ich znížiť a zároveň zvýšiť produktivitu, sú štrukturálne reformy v oblasti dopravy, pohonných hmôt, byrokracie a korupcie v štátnej správe, vzdelávanie, zdravotné a sociálne poistenie, zlepšenie podnikateľského prostredia a podobne. Nové pôžičky len udržiavajú existujúce dlhové problémy. Potrebujeme fiškálnu konsolidáciu plus veľkorysú reštrukturalizáciu dlhu.
Myslíte si, že Grécko zvládne túto finančnú situáciu?
Grécko zvládne svoju krízu s pomocou našich európskych priateľov. Ale to len v prípade, ak pochopia, že riešenie ekonomickej krízy v Grécku a celej Európskej únii sa musí zmeniť. V každom štáte sú limity, ktoré nemôžu byť prekročené bez kolapsu ekonomík a zničenia sociálnej oblasti.
Ako na túto situáciu pozerá grécky ľud? Je pre nich najdôležitejšie, aby zostali v eurozóne?
Gréci sú z celej situácie zúfalí, napriek tomu chcú až tri štvrtiny obyvateľov zostať v eurozóne. Zároveň však uznávajú, že existuje naliehavá potreba zmeny politiky v dôsledku neúčinnosti záchranných dohôd.