Ako dlho bude podľa Vás trvať dlhová kríza v eurozóne?
Súčasná dlhová kríza v eurozóne bude určite trvať najmenej do štvrtého kvartálu roka 2014 alebo prvého kvartálu roka 2015. Dôležité sú tu predovšetkým tri faktory. Po prvé, súčasná kríza spôsobila v Európe obrovské straty v sektore bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva. Súdiac zo skúseností finančnej reštrukturalizácie v Japonsku v roku 1990, to bude určite trvať najmenej tri alebo štyri roky, vrátane sociálno-politických zmien. Súčasná kríza priniesla aj nerovnomerné a neobjektívne rozdelenie likvidity medzi finančnými inštitúciami a firmami. To bolo možné zreteľne vidieť na príklade posilnenia japonského jenu voči doláru aj euru. Veľmi málo Japoncov si myslí, že sa naša sociálno-ekonomická situácia čoskoro zlepší a to spôsobilo výrazné zhodnotenie jenu. Po tretie, väčšina európskych vlád bude musieť zlepšiť celkovú produktivitu práce realizovaním reforiem na trhu práce vrátane odborov, migračných problémov a reforiem odvetvia verejných služieb.
Aká by bola najlepšia cesta, ako zastaviť šírenie krízy v Európe?
Najlepší spôsob je tzv. šoková terapia, ktorá by znamenala prijatie jasných pravidiel pre vstup aj výstup z eurozóny. Konkrétne, eurozóna by mala zaviesť pravidlo dočasného a trvalého vstupu a výstupu z menového bloku. Takáto šoková terapia sa preberala aj medzi japonskými finančnými odborníkmi a expertmi.
Pociťuje Ázia vplyv európskej krízy?
Mnohí ázijskí ekonómovia a manažéri sa obávajú priemyselného a finančného zaťaženia pre čínske, indické a juhovýchodné ekonomiky, ktoré predstavujú ekonomický a priemyselný motor svetovej ekonomiky. Podľa posledných zverejnených štatistických údajov vykazujú priemyselné investície do týchto ekonomík jasné spomalenie. Samozrejme, je to spôsobené aj záplavami v Thajsku. Čo sa týka japonskej ekonomiky, súčasná kríza prináša nečakane vysoký dopyt po japonských štátnych dlhopisoch. Japonsko síce musí riešiť rýchlu a radikálnu reštrukturalizáciu obrovského štátneho dlhu, ale takýto previs dopytu šíri úľavu a vďaka tomu sa môžu radikálne daňové a sociálne reformy zatiaľ odložiť. Pre nás to má pomerne závažný význam.
Ktoré sektory ekonomiky vo všeobecnosti dokážu na kríze zarobiť a ktoré môžu naopak zaniknúť?
Medzi hospodárske odvetvia, ktoré zarábajú na kríze, patria finančné a bankové sektory. Je tomu tak aj v Japonsku. Okrem toho sa chce mnoho japonských korporácií rozšíriť do eurozóny, aby tam podporilo svoje výrobné zázemie. Doteraz už mnohé japonské spoločnosti skúpili firmy z Európy. Toto smerovanie prinesie ďalšiu reštrukturalizáciu pôvodných oblastí činnosti.
Ktorá ázijská ekonomika má v súčasnosti najhoršie ekonomické problémy a prečo?
Súčasná kríza nepriaznivo dopadla na krajiny ako Filipíny, Thajsko, Bangladéš, India a Srí Lanka, ktoré vyvážajú svoje pracovné sily do Európy. Čo sa týka vývozu priemyslu a výroby, kríza sa vážne dotkla aj Číny, Indie a Južnej Kórey. To je zreteľne vidieť v medzinárodných obchodných štatistikách.
Japonsko je najzadlženejší štát sveta. Prečo vaša krajina dokáže svoj dlh uniesť? Aké sú výhody japonskej ekonomiky v porovnaní s ostatnými zadlženými krajinami?
Pokiaľ ide o problém japonského dlhu, musíme vziať do úvahy nasledujúce tri faktory, z ktorých dve sú pre nás pozitívne. Najdôležitejším faktorom je dôvera trhov v štátne obligácie. Podľa ekonomickej teórie znamenajú štátne dlhopisy vyhradenie daní vopred, takže splatenie dlhopisu by malo byť zaručené daňovými príjmami. V Japonsku je sadzba spotrebnej dane pomerne nízka v porovnaní so zvyškom sveta, a preto má vláda v prípade potreby väčší priestor na zvýšenie daňovej sadzby. Podľa súčasnej diskusie sa súčasná sadzba dane (5%) zvýši aspoň na 15%, krok za krokom po piatich rokoch. Takmer 94% japonských dlhopisov nakupovali nielen národné orgány a spoločnosti, ale aj samotní obyvatelia. Navyše, celková výška dlhu japonskej vlády (1 000 biliónov jenov na konci roku 2011, takmer ekvivalent k 10 biliónom eur) je oveľa nižšia ako čistá suma osobných finančných aktív (1 500 biliónov jenov, takmer vo výške 15 biliónov eur). Navyše, japonská miera úspor (7,9% na konci roku 2011) sa rýchlo zvýšila (v roku 2007 to bolo 2,4% a v roku 2008 2,2%). Zvýšenie miery úspor poukazuje na značné vylepšenie schopnosti riadiť riziko z pohľadu splácania štátneho dlhu. Samozrejme, ak by opäť došlo k obrovskej prírodnej katastrofe ako bolo marcové zemetrasenie a cunami, všetko by sa zmenilo.
Ak bude japonský jen aj naďalej posilňovať, mala by vláda opäť intervenovať?
Podľa môjho názoru dolár za niekoľko rokov oslabí na 70 jenov voči doláru, hlavne preto, že USA budú musieť mať takmer nulovú úrokovú politiku do roku 2014. Samozrejme, Japonsko tiež udržuje nulovú úrokovú sadzbu od roku 2007, ale súvaha krajiny je v čiernych číslach od roku 1989. Celková súvaha príjmov sa stále zvyšuje. Americká ekonomika je na tom úplne opačne.
Investori sa tiež boja aj ďalšieho vývoja v Číne kvôli spomaleniu rastu a dlhov lokálnych vlád. Akú očakávate jej budúcnosť vy a čo by sa stalo, ak by rast čínskej ekonomiky prudko spomalil?
Čínska vláda bude čoraz viac čeliť komplexným a neriešiteľným sociálno-ekonomickým, politickým a národným problémom. Dôležité bude sledovať budúcu generačnú výmenu v čínskej vláde, ktorá prinesie otázku, či nová generácia bude schopná internacionalizovať čínsku menu. Okrem toho z ekonomického a finančného pohľadu bude Čína musieť vybudovať národný systém obehu národnej meny a vnútorný systém investícií a úspor (tzv. systém IS). Môj záver preto je, že čínske hospodárstvo bude čeliť ďalšej systematickej zmene v politike a ekonomike počas nasledujúcich dvoch dekád.
Hiroichi Iemoto
profesor na Christian University of Nagoya Gaukin