Česká koruna je nadhodnotená

Kurzy finančných nástrojov sú z krátkodobého hľadiska vystavené vplyvu denných správ, sentimentu, obchodnej aktivite špekulantov a mnohým iným náhodným vplyvom, ktoré vnášajú do ich pohybu volatilitu. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska však prevažuje fundament a vnútorná hodnota, ku ktorej má cena finančného nástroja tendenciu konvergovať.

Určiť vnútornú hodnotu však nie je jednoduché, a na druhej strane, aj tato fair hodnota sa v čase pomaly mení, tak ako sa menia fundamenty, ktoré na jej výšku vplývajú. K vnútornej, fair hodnote je najjednoduchšie dopracovať sa vo fixed income svete, teda vo svete štátnych a podnikových dlhopisov a ich derivátov, kde platia relatívne exaktné matematické princípy a kde majú trhy tendenciu vracať sa relatívne rýchlo k dlhodobým priemerným hodnotám. O niečo ťažšie je to vo svete akcií a naozaj ťažké na trhu komodít a mien.

Na dlhodobú vnútornú hodnotu meny vplývajú hlavne ekonomické faktory. Faktory s najväčším vplyvom sú:

1. Tzv. Terms-of-Trade, čo je ekonomická veličina dávajúca do pomeru hodnotu exportu krajiny a importu krajiny, čiže koľko importu si môže krajina dovoliť za jednotku exportu. Čím vyšší pomer, tým je tendencia meny posilňovať silnejšia.
2. Rast produktivity, ktorý úzko súvisí s prvým faktorom. Čím vyššia produktivita, tým konkurencieschopnejší export. Práve problém s produktivitou je veľkou príčinou súčasnej menovej krízy v periférnych krajinách.
3. Pozícia finančného účtu platobnej bilancie. Čím je krajina atraktívnejšia pre zahraničné investície, tým väčšie tlaky na posilňovanie meny. Spomeňme si na slovenskú korunu pred prijatím eura.
4. Úroveň štátneho dlhu. Čím viac dlhu, tým slabšia pozícia krajiny a tlak na slabšiu menu.

Dynamika týchto štyroch faktorov má veľký vplyv na dlhodobé vnútorné hodnoty mien. Model postavený na týchto premenných pomáha stanoviť vnútorné hodnoty ako aj určiť ktoré meny sú nadhodnotené a podhodnotené a ako veľmi.
Teraz sa pozrime, ako vyzerá situácia na menových pároch v rozvinutých krajinách ako aj v emerging markets.

V tabuľke sú zoradené menové páry a porovnaná ich dlhodobá vnútorná hodnota s aktuálnou spotovou cenou.

Na grafe sú zase meny zoradené tak, aby bola zohľadnená ich hodnota voči košu mien krajín, s ktorými majú najvýznamnejší zahraničný obchod. Ćím vyššia hodnota, tým vyššie nadhodnotenie v percentách a naopak.

Ako môžeme vidieť, novozélandský dolár (NZD), brazílsky real (BRL) a česká koruna (CZK) sú nadhodnotené približne o 16-22% a môžeme očakávať ich postupné oslabovanie a konvergenciu k dlhodobej vnútornej hodnote. Naproti tomu renminbi, juhoafrický rand a kanadský dolár sú podhodnotené.

Treba si však uvedomiť, že nadhodnotenie a podhodnotenie môže pretrvávať relatívne dlhé obdobie. V priemere trvá 12 mesiacov, kým sa odchýlka od vnútornej hodnoty zníži o polovicu. Ďalej modely pracujú s dlhodobými ekonomickými veličinami a neobsiahnu šoky plynúce z neortodoxnej menovej alebo fiškálnej politiky. Preto napr. USD, aj keby mal byť na základe dynamiky ekonomických veličín silnejší, ostáva podhodnotený kvôli ultra-nízkym úrokovým sadzbám bez skorej vyhliadky na zmenu.

Niektoré meny sa môžu zdať nadhodnotené kvôli vysokému pomeru štátneho dlhu k HDP. Preto treba analyzovať, kto je držiteľom tohto štátneho dlhu. Pokiaľ sú to rezidenti ako napr. v Japonsku, tak treba mať na mysli, že takáto štruktúra veriteľov nemusí byť pre menu destabilizujúca, aj keď je úroveň dlhu vysoká.