Svet zažíva najhoršiu krízu v histórii

Takže ak sme sa dostali až tak ďaleko, že vieme posúdiť kde sme, pokúsme sa zistiť, kam sa môžeme dostať a ako dlho to môže trvať. Aj keď nie je vôbec jednoduché určiť takéto zložité predpovede s úplnou presnosťou, dá sa spoľahnúť na dostupné metódy, ktoré nám občas umožnia nazrieť cez dymovú clonu.  

Informácie a analýzy, čerpajú zo štúdie Carmen M. Reinhart z Meryladskej univerzity a Kennetha S. Rogoffa z Harvardskej univerzity, nazvanej „Následky finančnej krízy.“ Autori v štúdii zosumarizovali výsledky rozsiahlej vzorky 13 až 22 bankových kríz, ktoré trápili finančné trhy v 66 krajinách.

Percentuálne vyjadrenie v ľavom stĺpci zobrazuje ako hlboko sa prepadli jednotlivé oblasti ekonomiky USA. Stredný stĺpec zobrazuje priemernú úroveň historických prepadov a pravý zobrazuje najhorší prepad použitej vzorky posudzovaných kríz.
Pre lepšiu obrazotvornosť sme z týchto údajov vypočítali na aké úrovne sa môže americká ekonomika dostať, ak sa bude aj naďalej riadiť históriou. V tejto tabuľke je možné vidieť, že index S&P 500 sa od októbra 2007 prepadol z 1565 na 766. Ak by táto kríza mala byť len priemernou historickou krízou, tak by mal index skončiť na úrovni 690.
Ak by sa mal naplniť najhorší scenár, kedy sa akcie prepadli až o 90 percent, index S&P 500 by sa dostal na úroveň 157 bodov.

Je stále kam padať

V priemere trvalo len 3,4 roka, kým sa index dostal z vrcholu na svoje dno. V najhoršom prípade to zabralo až 5 rokov. Keďže súčasný vrchol sa udial len prednedávnom, v októbri 2007, čo predstavuje 1,5 roka, kríza bude pravdepodobne pokračovať, kým nedospeje aspoň k svojmu historickému priemeru. Ak by to teda mala byť priemerná kríza podľa historických štandardov, tak najbližšie dno zažijeme až v prvom štvrťroku 2011.

Časový horizont krízy graficky

Čo môžeme očakávať je znázornené v grafoch dole.

Realitná bublina spľasla a ceny amerických realít sú lacnejšie o 28 percent od ich vrcholu v roku 2006, ale ak by mala kríza dospieť až k svojmu predbublinovému obdobiu, tak je stále kam padať. Nič nenasvedčuje tomu, že by posledné vládne balíčky pomáhali zastaveniu tohto trendu. V najbližšou období bude na pozore druhá vlna realitnej krízy a tou je oblasť komerčných realít.  

Štatistiky nehovoria úplnú pravdu

Američanov najviac trápi narastajúca nezamestnanosť. Celková nezamestnanosť USA v marci vyskočila na 8,7 percenta, avšak je nutné poznamenať, že metóda výpočtu nezamestnanosti nezohľadňuje dlhodobo nezamestnaných a pracovníkov na čiastkový úväzok. Tento spôsob výpočtu bol používaný v pred-Clintonovskom období. Ak by sa v štatistike zohľadnil pôvodný výpočet, tak by americká nezamestnanosť dosiahla úroveň 19,2 percenta, čo by bolo len o 0,8 percenta menej ako miera nezamestnanosti v časoch Veľkej Depresie z 30. rokov minulého storočia.

Rastovým trendom sa však môže „pochváliť“ aj americká vláda. Objem nových zahraničných dlhov rastie exponenciálne. Záchranné balíky, ktoré vláda rozdáva vybraným sponzorom ako sú AIG, GM alebo Bank of America, sú priamo čerpané zo zdrojov zahraničných veriteľov, za ktoré zaplatia všetci Američania vo forme nárastu spotrebiteľských cien. Nutné je tu konštatovať, že záchranné balíčky z požičaných peňazí znevýhodňujú ostatné spoločnosti, ktoré konkurujú vládnym sponzorom, avšak musia hľadať financovanie v privátnej sfére.

Spôsob výpočtu amerického HDP je rovnako zavádzajúci ako v prípade výpočtu nezamestnanosti. Americká ekonomika už nie je postavená na výrobe. Tá sa presunula do Ázie. Amerika je postavená na spotrebe. Viac ako dve tretiny HDP USA sú vytvárané z domácej spotreby, na ktorú si paradoxne Američania požičiavajú z Ázie. Ak je spotreba financovaná dlhom, malo by sa to objaviť aj vo výpočte HDP.  Možno až vtedy by sa ukázalo ako zle je na tom americká ekonomika.

Hrozba stagfácie

Čo môže zlú situáciu urobiť ešte horšou je stagflácia, ktorá visí nad americkou ekonomikou ako Damoklov meč. Obávaná kombinácia recesie a inflácie je už z jednej polovice dokončená. Druhá časť tandemu, inflácia, je v blízkej budúcnosti neodvratná. Historicky je dokázané, že nadmerným tlačením nových bankoviek sa nedá spôsobiť nič iné ako nadmerná inflácia. Je tomu tak aj napriek malým náznakom deflácie, čiže poklesu spotrebiteľských cien. Vláda sa rozhodla urobiť takmer čokoľvek na odvrátenie fiktívnej deflácie a preto len za posledný rok vytlačila viac ako 100 percent nových bankoviek nad rámec súčasného objemu v obehu.

Čísla vykresľujú situáciu veľmi čierno, avšak všeobecným pravidlom je, že práve v časoch kríz sa vytvárajú tie najlepšie príležitosti pre investorov.

Rastislav Vasilišin
Virtuse Wealth Management