Ako človek s prírodovedným vzdelaním, dlho som uvažoval nad tzv. „ekologickou ekonómiou“. Predstavitelia tejto školy si veľmi dobre uvedomujú, že všetky ekonomické aktivity človeka sa dejú v rámci prírodného prostredia a podliehajú jeho zákonom. Nenájdete tu nikoho, kto by spochybňoval tzv. „limity rastu“, na ktoré pred viac ako 40. rokmi upozornil Rímsky klub. V súčasnom dominantnom smere neoklasickej ekonomickej školy sa však, bohužiaľ, tieto myšlienky považujú za vyvrátené a irelevantné. Už to, že nie ste súčasťou hlavného prúdu myšlienok a praktických rozhodovaní vás stavia do ťažkej pozície. Avšak ešte viac, ako ekologická ekonómia, moje ekonomické myslenie a pohľad na svet ovplyvnila práca austrálskeho ekonóma Stevena Keena.
Steven Keen, autor knihy Debunking economics
Keen patrí medzi jedného z tých mála ekonómov, ktorí označujú súčasnú ekonómiu z veľkej časti za náboženstvo a je autorom knihy Debunking economics, čo by sa dalo preložiť ako Odhalenie chýb ekonómie. Keen volá po veľkej reforme, doslova kopernikovskej revolúcii. Prečo? Súčasní makroekonómovia popisujúci ekonomické princípy a pravidlá, a ľudia stojaci za monetárnou politikou centrálnych bánk a prakticky všetkými významnejšími ekonomickými vzdelávacími či rozhodovacími inštitúciami (MMF, Svetová banka, atď.), ignorujú to, čo je z pohľadu jej zdravého fungovania najdôležitejšie. Tou vecou je dlh. Je to podobné, akoby sa biológovia snažili pochopiť lietanie u vtákov, ale pritom úplne ignorovali skutočnosť, že majú krídla. Ak posuniem analógiu ešte ďalej, tak hoci si ich krídla všimnem, ignorujem však skutočnosť, že pri lietaní nimi mávajú, pretože vlastne nimi pohybujú smerom hore a dole, takže výsledný efekt na pohyb je nulový. Každý biológ však vie, že takáto argumentácia je chybná (Pohyb smerom nahor je šikmejší, a tak vyvoláva menší odpor, ako ich pohyb smerom dole. Aj veľké vtáky ktoré vo vzduchu iba plachtia, musia krídlami občas zamávať.). Podobne tak z pohľadu makroekonómov dlh v ekonomike zásadnú úlohu nezohráva, pretože požičané peniaze sa „stratia“ niekde inde, respektíve už niekde inde existujú. Dlh nemá teda vplyv na celkový agregovaný dopyt, a teda ani výsledný vplyv na vývoj cien a makroekonómiu ako takú. Kto sa chce dozvedieť ako peniaze vznikajú, či aká je úloha centrálnych a komerčných bánk, ale predovšetkým to, akú skutočnú úlohu zohráva dlh, musí si naštudovať prácu Stevena Keena, prípadne Hymana Minskeho, ktorý bol v tomto seriáli už spomínaný. Ak tieto teórie domyslíte do ich dôsledkov, nepochybne to zásadne ovplyvní vaše vnímanie sveta nielen v oblasti ekonomiky a finančníctva, ale možno aj vaše budúce dlhodobé rozhodnutia. Tak tomu bolo minimálne v mojom prípade. Ďalším krokom je poznanie, čo dáva peniazom ich skutočnú hodnotu, to je ale téma na ďalší samostatný článok.
V súvislosti so súčasným vývojom vo finančníctve a pokračujúcou slepotou drvivej väčšiny ekonómov a centrálnych bankárov k úlohe dlhu v ekonomike, česť všetkým výnimkám, si na záver dovolím nasledujúci graf:
Obr. 1.: Vývoj globálneho zadlženia v rokoch 1989 až 2013. Všimnite si, že od roku 2000 (kríza s internetovými akciami „dot com“) do roku 2007 (prasknutie hypotekárnej bubliny) sa množstvo dlhu vo svete zdvojnásobilo. (Zdroj: Grant Williams a Bank for International Settlements)
Množstvo celosvetového dlhu sa posledných 24 rokov vzrástlo viac ako 9-násobne, čo niekoľko násobne prekračuje rýchlosť rastu reálnej ekonomiky. Malo by nás to všetkých viesť k zamysleniu nielen nad tým, či je posledná finančná kríza zažehnaná, alebo či to nie je práve naopak. Všetky dôsledky tohto vývoja nedokáže domyslieť nikto.