Podľa guvernéra Českej národnej banky Jiřího Rusnoka je česká ekonomika blízko svojho vrcholu a čaká ju spomalenie. Medzi dva hlavné dôvody uvádza nedostatok voľných pracovných síl a vysoké ceny realít. "Trhy práce a nehnuteľností vykazujú znaky prehrievania," konštatoval Rusnok.
Situácia na Slovensku sa zdá byť podobná. Miera nezamestnanosti láme jeden rekord za druhým a úzky trh práce stimuluje rast miezd. Firmy totiž majú problém nájsť zamestnancov a lákajú ich čoraz vyššími mzdami.
Na Slovensku sa taktiež hovorí o vrchole cien nehnuteľností. Ceny nehnuteľností sú najvyššie za posledných osem rokov. Dopyt po kúpe nehnuteľnosti bol spôsobený realitným boomom, ale aj lacnými hypotékami.
Za prvý tohtoročný kvartál došlo k prepadu celkovej ponuky. Takto hodnotia situáciu na realitnom trhu analytici. Ďalej upozorňujú, že dopyt je stále vysoký a bývanie v hlavnom meste môže naraziť na slabú ponuku, čo spôsobí opätovný cenový nárast.
Analytikov sme sa spýtali dve otázky:
1. Je slovenská ekonomika v súčasnosti blízko svojho vrcholu?
2. Vidíte podobné paralely s českou ekonomikou?
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:
1. Osobne si myslím, že slovenská ekonomika, ale aj celá eurozóna je aktuálne blízko, ak už nie priamo na vrchole, svojho súčasného ekonomického cyklu. Túto hypotézu potvrdzujú aj ekonómovia a analytici, ktorí odhadujú na ďalšie obdobia nižší ekonomický rast. Zároveň sa s týmto názorom stotožňujú aj manažéri veľkých firiem v EU.
Manažérske prieskumy PMI, ktoré takmer dokonale korelujú s ekonomickým výkonom v EU, už niekoľko mesiacov spomaľujú. To naznačuje, že ekonomiky v EU pravdepodobne spomalia počas najbližších kvartálov. Zatiaľ sa nebavíme o recesii, ale iba o slabšom ekonomickom raste. Trh zároveň začína počítať aj so zvyšovaním sadzieb v EU, ktoré by mohlo prísť niekedy v polovici roka 2019, ak sa k tomu ECB odhodlá. Vyššie úrokové sadzby môžu mať taktiež negatívny efekt na silu ekonomík. Keďže Slovensko je exportne orientovaná krajina, ak spomalia jadrové ekonomiky v EU, podobný scenár čaká aj Slovákov.
2. V Česku je situácia veľmi podobná ako na Slovensku, ale pre ekonomický rast je tam jedno negatívum navyše, a tým je aktuálne zvyšovanie úrokových sadzieb Českou národnou bankou. Zároveň Čechov brzdí aj silnejšia koruna, ktorá sa obchoduje voči euru na päťročných maximách pri 25.30 CZK/EUR. Aj tu však hrozí tá možnosť, že pokiaľ sa bude menej dariť Nemecku, pocíti to aj Česká republika.
Martin Lindák, Analytik IAD Investments:
1. Situácia na Slovensku je podobná tej českej napriek tomu, že ČR nie je v eurozóne. Rizikovú situáciu okolo úverov aj hypoték dokazujú aj vyjadrenia a opatrenia NBS, ktorá poukazuje na prílišné zadlžovanie slovenských domácností. Kým v roku 2009 sme boli na chvoste zadlženosti domácností v strednej a východnej Európe, tak v súčasnosti sme na jej čele s podielom dlhu domácností 38 percent na HDP.
Z toho dôvodu zavádza NBS sprísnené podmienky pre úverovanie obyvateľstva, pričom banky po novom budú môcť poskytnúť úver len v prípade neprekročenia 8 násobku ročného príjmu domácnosti. Samozrejme budú platiť aj určité výnimky pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, napriek tomu je to krok smerom k obmedzeniu úverovania (aj hypoték) a prehrievaniu ekonomiky.
2. Rovnako už nevidím veľký priestor na pokles nezamestnanosti, keďže už dlhšiu dobu sa zamestnávatelia sťažujú na nedostatok pracovných síl a to kvalifikovanej ale aj nekvalifikovanej pracovnej sily. Tomu samozrejme nepomáha ani nastavenie pracovného trhu a napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy. Ďalším a dlhodobým problémom je aj nekvalitné školstvo, ktoré neprodukuje kvalitných budúcich zamestnancov. Mám za to, že Slovensko môže byť v súčasnosti rado za tak nízku nezamestnanosť a rast HDP aký má, napriek štrukturálnym problémom na pracovnom trhu.
Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:
1. Česká a do určitej miery aj slovenská ekonomika je horúca. Nie je to však ojedinelá situácia. Je to najmä následok globálneho ekonomického cyklu, ktorý je vo svojej záverečnej fáze – a tá je vždy horúca.
2. S tým, ako posledný rok rastie svetová ekonomika, primárne rastú ekonomiky krajín, ktoré sú zamerané na export – Česko a Slovensko. Oveľa viac ich to však bude bolieť vo fáze ekonomického poklesu. Súčasná dĺžka ekonomického cyklus je spôsobená najmä nízkymi úrokovými sadzbami. Ak sa udržia, ekonomika môže ostať horúca po dlhší čas.
Jakub Rosa, analytik Across Private Investments:
1. Slovenská ekonomika aktuálne zažíva dobré časy. Nie je to však zásluhou vládnej politiky, ale pozitívnym vývojom svetového hospodárstva vzhľadom na jej otvorenosť a proexportnú orientáciu. Domáce podniky, najmä priemyselné využívajú svoje produkčné kapacity na maximum, pričom zároveň narážajú na personálne kapacity. Desaťtisíce miest tak zostáva aj napriek zvyšovaniu miezd neobsadených. Keďže školský systém sa pracovnému trhu prispôsobuje len pomaly, podnikom nezostáva nič iné ako dodatočných zamestnancov dovážať.
Aj napriek týmto faktom však zrejme rast slovenskej ekonomiky ešte stále nesiahol na svoj strop. Podľa Národnej banky Slovenska by mala ekonomika v tomto roku zrýchliť rast nad štyri percentá a v nasledujúcom roku atakovať hranicu piatich percent. Hospodárstvo potiahne najmä silný spotrebiteľský dopyt profitujúci z dobrého vývoja na trhu práce. Je však veľmi otázne, či sa takýto pozitívny vývoj týka všetkých domácností.
2. Každá strana má však dve mince. Prílišný optimizmus a rekordná spotrebiteľská dôvera tlačí ceny, aj nehnuteľností, vyššie a vyššie. Banky pod vplyvom masívnych stimulov ECB pumpujú do ekonomiky lacné peniaze a poskytujú úvery aj na také projekty, pri ktorých je ich rentabilita častokrát pozitívna len v dobrých časoch. Dostupnosť lacných peňazí vzbudzuje u spotrebiteľov dojem bohatstva a motivuje k zadlžovanou.
Jedného sa však situácia v ekonomike otočí a splátky úverov zdražejú. Poklesne spotrebiteľský dopyt, výroba, investície atď. Čím vyššie prehrievanie ekonomiky, tým strmší pád. Až potom sa ukáže, do akej miery mal ekonomický rast pevné základy a do akej miery je zásluhou lacných menových stimulov. Podľa aktuálnych indikátorov však zatiaľ takýto scenár tak skoro nehrozí a všetky ekonomické subjekty, vrátane vlády by mali dobré časy využiť na rozumné opatrenia, ktoré im pomôžu v zlých časoch.