Neprehľadné verejné financie
Prehlbujúce sa deficity verejných financií predstavujú značné míňanie verejných výdavkov nad rámec príjmov, čo si v budúcnosti odnesú daňovníci. Rastúci verejný dlh a náklady na jeho obsluhu sa môžu ako snehová guľa kumulovať, zvyšovať úroky, a tým spôsobovať ďalšie náklady pre daňovníkov. Riziká skrytých dlhov znásobuje napríklad nezreformovaný prvý pilier dôchodkového systému.
Vláda by sa mala snažiť vždy na konci volebného obdobia dosahovať vyrovnané alebo prebytkové hospodárenie s verejnými financiami, a to bez toho, aby zvýšila dane. Verejné výdavky by sa mali preto radikálne škrtať. Tu sa vynára problém s financovaním verejných výdavkov z daňových a odvodových príjmov, ktoré ich nestačia pokrývať. Tým, že sú dane a odvody príliš neprehľadné, finančne zaťažujú ich platiteľov, a preto by mala vláda k tomuto problému pristúpiť ich zjednodušením a následným zníženám odvodového zaťaženia.
Ak by sme sa pozreli na eurofondy, problémom nie je len ich nízke využívanie, ale najmä neefektívne prerozdeľovanie. Korupcia a klientelizmus v tejto oblasti prekvitajú. Ministerstvá nemusia automaticky zverejňovať všetky informácie z procesu rozhodovania. Čo nie je tajné, je verejné. A v eurofondoch nie je čo tajiť. Zložitá byrokracia ukrajuje často možnosť schválenia kvalitného projektu, ktorý na formalitách môže často stroskotať. Eurofondy na Slovensku navyše nesmerujú prioritne do tých regiónov, kam by podľa politických deklarácií smerovať mali.
Problémy verejných financií na Slovensku prehlbujú a nafukujú aj spoločné politiky Európskej únie. Závažným rizikom sú predstavy a návrhy ďalšieho harmonizovania daní v EÚ. Slovensko by malo preto snažiť dosiahnuť čo najvyššiu úroveň samostatnosti v rozhodovania o otázkach daní, regulácií a noriem.
Bariéry podnikania
Podmienky fungovania trhu a podnikania sa za síce v poslednom období zlepšili, niektoré problémy však naďalej pretrvávajú. Trhový mechanizmus a podnikateľské prostredie môžu účinne fungovať, ak vlády nebudú zasahovať do slobodných rozhodovaní ľudí v ich ekonomických aktivitách. Podmienky na trhoch by sa mali regulovať a liberalizovať spolu s vytváraním podmienok pre vymáhanie ľudských práv.
Cieľom by malo byť aj zníženie finančného zaťaženia a bariér podnikania. Mali by sa zrušiť zbytočné ustanovenia, ktoré zasahujú podnikateľov, zvyšujú ceny výrobkov a následne poškodzujú aj spotrebiteľa. Ďalším negatívom sú rôzne cenové regulácie a selektívne "podpory" podnikateľských subjektov, ktoré značne narúšajú trhové prostredie. Zmeny by mali byť smerované k tomu, aby ekonomické subjekty dokázali prudko reagovať na externé šoky, a tým by sa eliminovali negatívne vplyvy ekonomickej recesie. Zásadnou otázkou teda zostáva aj deregulovanie trhu práce, keďže súčasný stav vytvára u ľudí dlhodobejšie stav neistoty a brzdí ďalší vývoj a dynamiku.
Komplikovaný sociálny systém
Dlhodobé problémy sociálneho systému na Slovensku priamo vyplývajú z hlavných deformácii vo verejných financiách – z nadmernej úlohy a zasahovania vlády. Vyše polovica obyvateľov Slovenska je klientmi verejného sociálneho systému, ktorý im z daní a sociálnych odvodov poskytuje rôzne sociálne dávky a služby, a to aj tým, ktorí ich vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú. Sociálny systém je príliš komplikovaný.
Závislosť občanov od štátu je výrazná napríklad v starobnom dôchodkovom systéme, ktorý je v súčasnej podobe finančne neudržateľný. Demografický vývoj nebude ruinovať len rozpočty, z ktorých sa budú vyplácať dôchodky, ale bude vyžadovať vyššie náklady aj na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť o starších obyvateľov.
Dlhodobým cieľom sociálnej reformy je vyviazanie sa ľudí zo sietí verejného sociálneho systému, tým prechod od odkázanosti a závislosti od sociálnych dávok k individuálnej a rodinnej sebestačnosti. Systém financovania sociálnej sféry by mal dlhodobo smerovať k dvojpilierovému, v ktorom budú prevládať súkromné a dobrovoľné schémy a doplňujúcim k nim bude verejný pilier, ktorý bude adresne garantovať základný životný štandard obyvateľov v ich núdzi.
Základom zmien by malo byť vytvorenie podmienok na prechod od závislosti na vládnej pomoci k sebestačnosti. Ľudia by sa mali spoliehať najmä na seba a svojich najbližších, nie na vládu. Reformná vláda by sa preto mala orientovať na znižovanie rozsahu vládou vynucovanej sociálnej solidarity a závislosti občanov od štátu, mala by takisto znížiť náklady sociálneho systému. To by bolo možné cestou redukcie sociálnych dávok.
Sociálny systém by mal motivovať k sebestačnosti klienta a mal by pomôcť vytvoriť podmienky pre neobmedzovanú konkurenciu súkromných poskytovateľov služieb. Reformy by mali byť podporené aj napríklad liberalizáciou a dereguláciou trhov, osobitne trhu práce.
- spracované podľa dokumentu "Programové vyhlásenie reformnej vlády: Sprievodca pre zodpovedných..", ktorý je
dostupný na http://www.reformnavlada.sk/home.html, konkrétne podla kapitol "Verejné financie", "Trhové hospodárstvo a podnikateľské prostredie" a "Sociálny systém". Garantom tychto kapitol je Peter Gonda, ktory je aj koordinátor projektu a editor dokumentu