Ben Bernanke sa o chvíľu rozlúči s kreslom šéfa vo Fede. 31. januára sa mu končí funkčné obodie. Ako je už dávnejšie známe, nahradí ho Janet Yellenová.
Do funkcie Bernankeho v januári 2006 vymenoval prezident George W. Bush, druhé vymenovanie dostal v roku 2010 od súčasného prezidenta Baracka Obamu. Počas oboch mandátov musel čeliť ekonomickej kríze, takzvanej Veľkej recesii. Práve jeho kroky počas tejto krízy, hlavne záchrana bankového sektora a Wall Street všeobecne, budú hlavnými východiskami všetkých budúcich hodnotení jeho pôsobenia vo funkcii, ako zo strany podporovateľov, tak kritikov.
Bernanke pred svojim nástupom do Fedu pôsobil najmä v akademickej sfére . Takmer štvrť storočia prednášal na Stanforde či Princetone.
Bernanke vyštudoval ekonómiu na Harvardovej univerzite, má tiež doktorát z Massachusetského technologického inštitútu, kde tiež vyučoval.
V decembri 2009 ho americký časopis Time menoval osobnosťou roka za efektívne opatrenia v boji proti finančnej kríze.
Medzi podporovateľov Bena Bernankeho patrí hlavne nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman. Väčšina jeho odporcov sa, predovšetkým z dôvodu jeho aktívnych zásahov do ekonomiky počas krízy, nachádza na pravej strane politického spektra, hlavne medzi republikánmi alebo zástancami minimálneho vplyvu štátu na chodu ekonomiky. Napriek rizikám, ktoré číhajú v nafúknutej bilancii Fedu, sa ale väčšina komentátorov zhoduje, že to bol práve Bernanke, kto zabránil ďalšiemu pádu americkej ekonomiky v ťažkých rokoch 2008 a 2009, a že väčšina jeho často neortodoxných opatrení bola skôr úspešná.
Analytikov sme sa pýtali, ako hodnotia pôsobenie Bernankeho vo Fede, za čo mu môže byť svet vďačný, a ktorému rozhodnutiu sa mal radšej vyhnúť.
Ako by ste hodnotili pôsobenie Bena Bernankeho vo Fede?
Miloš Hofreiter
RITRO Invest
Ben Bernanke to nemal ako guvernér FED jednoduché. Do funkcie nastúpil po Alanovi Greenspanovi, ktorý bol v tom čase považovaný za „pána dokonalého“, keďže počas jeho pôsobenia na guvernérskej stoličke zažili USA dve desaťročia silného ekonomického rastu. Latka teda bola nastavená dosť vysoko. Krátko po nástupe Bena Bernankeho začalo byť zrejmé, že politika extrémne nízkych úrokových sadzieb v predošlých rokoch výrazne prispela k nafukovaniu realitnej a hypotekárnej bubliny v USA. Takmer celých osem rokov, ktoré Ben Bernanke strávil na čele Fedu, musel venovať haseniu požiaru finančnej krízy a ekonomickej recesie v USA. Jeho dve funkčné obdobia vo vedení Fedu teda boli charakteristické finančnou krízou a extrémne uvoľnenou menovou politikou, ktorá v USA nemá historickú obdobu z hľadiska dĺžky trvania, ani z hľadiska intenzity uskutočnených krokov. Obdobie nulových referenčných sadzieb FED trvá už viac ako päť rokov, pričom bilancia Fedu je v súčasnosti oproti začiatku roku 2008 viac ako štvornásobná.
Matúš Pošvanc
Upner
Podľa môjho názoru sa z Bernankeho za jeho pôsobenia ako prezidenta Fedu, stal jeden z najvplyvnejších ľudí svetovej ekonomiky. Stačilo, aby sa inak zatváril, či aké slová zdôraznil, a trhy sa hýbali. Osobne ho považujem za stelesnenie toho, akú moc vo svete dnes majú centrálne banky a akú úlohu hrá monetárna politika. Avšak ako táto hra o dôveru vo finančný systém a nekryté meny ako sú dolár, či euro dopadne, je už vec budúcnosti.
Jiří Tyleček
X-Trade Broker
Ben Bernanke bol úslužný režimu, ktorý ho zvolil a ako centrálny bankár v podstate nemohol inak. Je pravdou, že problémy spôsobené hlavne rastom úverov prevzal hlavne po svojom predchodcovi Alanovi Greenspanovi. Nemám ale žiadne pochyby o tom, že by na jeho mieste realizoval inú politiku.
Obhajoval pozíciu centrálneho bankovníctva z pozície sily a dostatočne nevysvetľoval svoje kroky. Mal svoju ekonomickú doktrínu a tej sa držal. Bola to však doktrína, ktorá v prvom rade pomáhala finančnému sektoru. Neštítil sa využívať tlačiarenské stroje, obyčajní Američania však za doby jeho pôsobenia schudobneli.
Za čo mu môže byť svet a USA vďačné?
Miloš Hofreiter
RITRO Invest
Nikto z vedenia Fedi, vrátane Bernankeho, nedokázal dostatočne predvídať blížiacu sa finančnú krízu, ktorá znamenala najväčší šok pre globálnu ekonomiku v povojnových dejinách. Následne bol ale Fed pod vedením Bernankeho pri hasení požiaru krízy veľmi aktívny. Predovšetkým prvá vlna nákupu aktív na finančnom trhu (QE1) dodaním potrebnej likvidity na trh pomohla upokojiť situáciu počas vrcholiacej krízy na prelome rokov 2008 a 2009. Pomerne málo sa hovorí o tom, že v tom čase Fed prostredníctvom svojho „diskontného okienka“ vo veľkom financoval aj zahraničné (najmä európske) banky, ktoré mali na trhu problémy so získaním likvidity. Stabilizačné kroky Fedu mali teda v čase eskalácie krízy globálny dopad a boli jedným z hlavných dôvodov, prečo finančný trh úplne neskolaboval.
Matúš Pošvanc
Upner
To je uhol pohľadu. Väčšinový názor dnes je, že programy ako QE a Twist a detailnejšie zverejňovanie monetárnych plánov, spôsobili, že kríza neudrela plnou silou a že vlastne táto politika zachránila nielen ekonomiku USA ale i globálny finančný systém, vzhľadom na to, že je americký dolár rezervnou menou.
Druhý pohľad, ku ktorému sa prikláňam, hovorí skôr len o oddialení toho, že podobná situácia ako bola v roku 2008 príde opätovne, len vo väčšom meradle. To znamená, že opatrenia len oddialili silnú kontrakciu ekonomiky založenej na generovaní nového a nového verejného i súkromného dlhu, ktorý môže rásť práve kvôli pôsobeniu centrálnych bánk.
Zároveň si musíme uvedomiť, že pomoc ekonomike bola ohromná, nielen v podobe nízkych úrokových mier, ale i priamym nákupom vládnych dlhopisov v objeme biliónov dolárov. Výsledkom je v princípe nízky hospodársky rast, decimovanie strednej vrstvy obyvateľstva. A síce sa ukazujú lepšie čísla z hľadiska nezamestnanosti (6,7%), tie sú však spôsobené skôr tým, že značný počet nezamestnaných je len vyradených zo štatistík o nezamestnanosti. O tom svedčí i nízka miera participácie obyvateľstva na trhu práce v USA. Priemyselné indexy síce dosahujú svoje historické maximá, avšak niektorí analytici upozorňujú na to, že sa jedná o nereálne rastúcu bublinu, ktorá nie je podložená rastom ziskovosti daných spoločností.
Jiří Tyleček
X-Trade Broker
Svet Bernankemu ďakuje, že nedopustil ešte väčšiu finančnú katastrofu po páde Lehman Brothers. To, že pád Lehman Brothers bol vlastne dôsledkom predchádzajúcej chybnej politiky Fedu, na ktorej má Bernanke čiastočný podiel, to už sa spomína iba pod čiarou.
Čo mohol Bernanke urobiť inak? Ktoré jeho rozhodnutie považujete za najhoršie?
Miloš Hofreiter
RITRO Invest
Treba si uvedomiť, že Fed, resp. FOMC v dôležitých otázkach menovej politiky rozhoduje kolektívne, preto jednotlivé kroky Fed, ich prínosy a riziká nemožno spájať výlučne s osobou guvernéra. Hovorme preto radšej o krokoch Fedu pod vedením Bena Bernankeho. Kritici extrémne uvoľnenej menovej politiky niekedy až hystericky predpovedali, že jej dôsledkom bude príchod hyperinflácie, čo sa doposiaľ neudialo. Podľa môjho názoru však už bolo uvedenie tretieho kola nákupu aktív (QE3) na jeseň 2012 dosť zbytočným krokom. Situácia na finančnom trhu bola stabilizovaná, úroky už nemali veľmi kam klesnúť a ani neklesli. Dopady QE3 na reálnu ekonomiku sú teda minimálne, prejavilo sa skôr výkyvmi cien finančných aktív. Niektoré riziká sa môžu, podobne ako v prípade „pána dokonalého“ A. Greenspana, prejaviť až s určitým časovým odstupom. Ceny nehnuteľností v USA napríklad v súčasnosti rastú podobným tempom, ako v čase vrcholiacej realitnej horúčky v rokoch 2005 a 2006. A to je ekonomický rast pomerne slabý a nezamestnanosť vysoká. Uvidíme, kam dlhé obdobie peňazí „zadarmo“ dospeje a ako si Fed poradí s plánovaným zmenšovaním svojej obrovskej bilančnej sumy, ktorá začiatkom tohto roku presiahla 4 bilióny dolárov.
Matúš Pošvanc
Upner
Vyhodnotenie politiky Fedu ešte len príde. Môže byť negatívne v podobe novej éry nestability finančného systému. Druhá možnosť je, že bude dnešný stav ekonomiky ešte pretrvávať. Čo sa týka negatívnych rozhodnutí, existuje viacero názorov, avšak netreba ich pripisovať len jednej osobe. Treba pamätať, že Fed rozhoduje ako monetárna komisia. Za najhoršie opatrenie po kríze vo všeobecnosti považujem však záchranu niektorých bánk. Ich záchrana z verejných zdrojov je spojená s vyšším morálnym hazardom pre budúcnosť.
Jiří Tyleček
X-Trade Broker
Z môjho pohľadu to bola záchrana "too big to fail" finančných inštitúcií, ktoré samozrejme bez pochyby zmiernila priebeh krízy, na druhú stranu však zarobila na problémy do budúcnosti. Finančný sektor je dnes ešte viac koncentrovaný, ako pred krízou. Hlavný morálny hazard, ktorý spočíva v tom, že banky sú ochotné riskovať viac s vedomím, že v prípade problémov im pomôže štát, sa posilnil. V priebehu ďalšej krízy sa môže stať, že záchrana veľkých hráčov už jednoducho nebude možná.