Zásadným momentom pre Grécko bude to, či sa im podarí s európskymi veriteľmi dohodnúť na reštrukturalizácii dlhu. Tá môže mať viacero foriem. Asi najviac by si Grécko želalo haircut, teda zníženie istiny, ktorú má krajina splatiť. Ako pravdepodobnejšiu alternatívu vidím skôr naviazanie splácania dlhu na rast HDP alebo na pomer dlhu k HDP. Eurozóna má tiež motiváciu na určitú formu reštrukturalizácie pristúpiť, pretože má v takom prípade možnosť dostať od Grécka viac ako v prípade tvrdého bankrotu. ECB pravdepodobne ustupovať nebude a bude žiadať vyplatenie dlhu v plnej výške. Pozrime sa teraz na to, ako by sa situácia mohla vyvíjať keby sa Grékom podarilo a nepodarilo vyjednať reštrukturalizáciu dlhu.
Grécko uspeje s reštrukturalizáciou dlhu
Najoptimistickejší scenár je taký, že Grécku sa podarí reštrukturalizovať dlh a začne sa mu dariť. Tento scenár nie je nereálny, avšak som ohľadom neho skôr pesimistický. Nereálny nie je pre to, že Grécko už začalo po dlhej špirále poklesu pomaly rásť, zvýšila sa mu konkurencieschopnosť a priestor pre rast otvorí aj ukončenie konsolidácie (tento stav by bol zrejme aj bez Syrizy, pretože konsolidácia už bola takmer na konci). Po druhé, Syrize sa môže skutočne podariť prerušiť väzby štátu na oligarchov, čo môže zlepšiť produktivitu v Gréckej ekonomike.
Nový grécky minister financií Yanis Varoufakis hovorí so svojím predchodcom Gikasom Hardouvelisom. Snímka: REUTERS
Problém toho scenára je ale to, že vychádza z predpokladu, že hlavnou brzdou ekonomického rastu Grécka v súčasnosti (opakujem v súčasnosti) je dlh v rukách verejných veriteľov a úroky na tento dlh. Tento predpoklad platí len za toho predpokladu, že by sa Grécko dokázalo po reštrukturalizácii vrátiť na finančné trhy a požičiavať si. Vzhľadom na to, kde sú v súčasnosti výnosy a ako sa Syriza profiluje to ale príliš reálne nevidím. Čo sa týka úrokov, tak na dlh eurovalu je platba úrokov odložená cca 0,6 percenta p.a. platí Grécko na bilaterálne pôžičky z prvého balíka, celkovo to predstavuje ročne menej ak 0,2 percenta HDP. Úroky tak Grécko platí čo sa týka verejných veriteľov len ECB a MMF. A to nebude tak vysoká cifra, ktorej zníženie by výrazne zlepšilo perspektívu pre grécku ekonomiku. Druhým dôvodom prečo som skeptický je samotná Syriza. Nechcem predbiehať, majú síce aj niektoré zaujímavé myšlienky, každopádne viac sa vyjadrujú smerom k potláčaniu trhu ako k jeho rozvíjaniu.
Pokiaľ by nastal tento scenár, tak by boli asi najspokojnejší aj v eurozóne. Grécko by rástlo, pokiaľ by bolo platenie dlhu po reštrukturalizácii naviazané na rast HDP, tak by sa aj platil dlh. Napätie by povoľovalo a o dva roky by už každý zabudol, že sa hovorilo o rozpade eurozóny.
Druhý scenár s reštrukturalizáciou je taký, že sa Grécku nepodarí naštartovať prudší rast. Nehovorím, že musí nevyhnutne jeho ekonomika klesať. Skôr by tento scenár prinášal pomalý rast, keďže diera v ekonomickej aktivite je skutočne veľká a tým pádom aj priestor pre rast. Takýto scenár by tlačil na Syrizu, aby urobila niečo radikálnejšie. A pod tým môžeme rozumieť aj vystúpenie z eurozóny. Tento scenár by naďalej udržiaval neistotu ohľadom toho, čo bude ďalej s krajinou. Nemyslím si ale, že by to Európa nejako výraznejšie pocítila. V súčasnosti sa hovorí o odchode Grécka z eurozóny a európske akcie sa obchodujú najvyššie od roku 2008. Obavy teda nie sú príliš veľké.
Grécko neuspeje s reštrukturalizáciou dlhu
Keď Grécko v rokovaniach ohľadom reštrukturalizácie neuspeje, tak vidím tri alternatívy. Tá prvá je, že Syriza sa stiahne a bude riešiť svoj domáci program. To by ale vzhľadom na silácke reči, ktoré z jej tábora počúvame, bolo veľké prekvapenie. Keby sa stiahla, tak by zrejme podobne ako v predošlom scenári vo vzduchu ostala otázka, či Grécko z eurozóny časom nevystúpi. Napríklad pri ďalších voľbách, kedy by voliči frustrovaní zo zmeny postoja Syrizy zvolili stranu, ktorá by im ako riešenie situácie ponúkala vystúpenie z eurozóny.
Druhý scenár je taký, že by Syriza vymenila reštrukturalizáciu za protislužbu. Buď za ďalšie peniaze od Európy, ktoré by použila na realizáciu svojho programu, alebo za ústupky v memorande o porozumení. Tu by ale opäť Syriza išla proti predvolebným sľubom, medzi ktorými bolo aj vystúpenie z programu zahraničnej pomoci a mohla by si pohnevať voličov. V zásade je tento scenár podobný s predošlým, akurát že dáva priestor pre o niečo vyšší ekonomický rast.
Tretí scenár je vystúpenie z eurozóny. Európa neustúpi a v Syrize zosilnie radikálne krídlo, ktoré bude chcieť riešiť problémy krajiny vlastnou menou a vlastnou centrálnou bankou. Tento scenár môže nastať aj vtedy, keby Grécko prestalo platiť svoj dlh ECB a eurobanka by sa rozhodla grécke banky odstaviť od eurového financovania. Vtedy by Grékom neostalo nič iné, len zatvoriť banky a prejsť na novú menu. V takomto prípade by nielen grécka vláda ale aj grécka súkromná sféra neboli schopné vyplácať svoj dlh voči subjektom z eurozóny, keďže by príjmy realizovali v novej, slabej mene a dlh by vyplácali v eurách.
Eurozóna by to ale zvládla, garancie sú už započítané v dlhoch k HDP a nič hrozné sa zatiaľ nedeje. Európsky finančný sektor navyše nemá vysokú expozíciu voči Grécku, takže diera v ňom by neostala veľká. Hrozbou by skôr bolo to, že pokiaľ by sa Grécku po prvotnom šoku začalo mimo eurozóny dariť, či by ho nenasledoval niekto ďalší. Tým ďalším myslím predovšetkým Španielsko, ktoré má taktiež nezamestnanosť blízko 25 percentám a práve vysoká nezamestnanosť je tým faktorom, ktorý tlačí voličov a tým pádom aj politikov k radikálnejším riešeniam. Ale tu už som sa dostal do roviny, kde je strašne veľa keby...