Európska centrálna banka odstavila Grékov od peňazí. Nebude totiž akceptovať dlhopisy gréckej vlády ako ručenie za úvery bankám. Banky v krajine tak prišli o jeden zo zdrojov financovania.
"ECB chce ukázať Grékom, že bez nej to jednoducho nezvládnu," myslí si analytik Alexander Ač z Akademie věd ČR. Dodáva však, že úlohu bude zohrávať aj proruský postoj rastúceho počtu Grékov.
Grécky minister financií Varufakis včera absolvoval v Bruseli niekoľko stretnutí s predstaviteľmi únie. Súčasné riešenie považuje analytik Martin Vlachynský z INESS za stráviteľnejšie ako default. "ECB zrejme vyhodnotila, že na Grécko treba výrazne zatlačiť," vysvetľuje.
Do hry sa tak znova dostávajú úvahy o Grexite. Zvýšila sa teda šanca na odchod Grécka z eurozóny? "Jednoznačne áno, Syriza je pod obrovským tlakom, aby nesklamalo dôveru voličov," myslí si Vlachynský. Nesúhlasí s ním však Stanislav Pánis z J&T Banky. "Stále očakávam, že sa Grécko s veriteľmi dohodne a určite ostane v eurozóne," vysvetlil.
Analytikov sme sa pýtali:
1. Čo v praxi krok ECB pre Grécko znamená a aký dopad má toto rozhodnutie na eurozónu?
3. Zvýšila sa v tejto chvíli hrozba Grexitu?
1. Čo v praxi krok ECB pre Grécko znamená a aký dopad má toto rozhodnutie na eurozónu?
Alexander Ač, Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne
Krok ECB možno nebol až taký nečakaný, keďže politická situácia v Grécku sa po predčasných voľbách významne zmenila. Prakticky ide o zvýšenie tlaku na novú grécku vládu, aby pristúpila na pôvodné podmienky splácania dlhu. Rozhodnutie pre Grécko znamená, že príde o zdroj peňazí s nízkym úročením a zároveň sa zvyšuje riziko "runov" na banky, keďže klesá dostupnosť likvidity. ECB chce Grékom ukázať, že to bez nej jednoducho nezvládnu. Úlohu tu pravdepodobne zohráva aj "pro-ruský" postoj niektorých členov Syrizy a tiež rastúceho počtu Grékov. Dopad na eurozónu je ten, že sa úspešnému riešeniu gréckej situácie vzďaľuje. Treba si ale uvedomiť, že Grécko nestojí proti Európe či eurozóne, Grécko stojí proti MMF, bankám, a ľuďom, ktorí bohatnú vďaka ich záchrane peniazmi daňových poplatníkov.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Je to ďalšie potvrdenie toho, že ECB sa nechová podľa pevne stanovených kritérii (to by neuznala junk dlhopisy ako kolaterál nikdy), ale podla závanov politického vetra. Gréckym bankám ostal z troch (bežné refinančné operácie, ELA a financovanie na trhu) už len jeden spôsob dopĺňania likvidity. Pre chod bánk to v tomto okamihu znamená len to, že musia platiť za likviditu viac (miesto 0,05% pri bežných operáciach až 1,55%, pričom ide asi o 30 miliárd eur). ELA sa však prehodnocuje každé dva týždne. Ak ECB pri prehodnotení usúdi, že grécke banky majú problém nie s likviditou, ale so solventnosťou (napríklad kvôli pokračujúcemu odlevu vkladov, za posledné dva mesiace prišli asi o 10 percent), mohla by ECB ELA stopnúť.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA
Sťaží a predraží sa prístup gréckych bánk k likvidite. Úplne od nej však odstrihnuté neostanú, keďže budú môcť podobne ako v roku 2012 využívať program ELA (Emergency Liquidity Assistance) gréckej centrálnej banky. Aj ten však môže byť na základe rozhodnutia ECB zastavený. Zdroje ELA však stoja 1,55 percenta zatiaľ čo štandardné refinancovanie od ECB je za 0,05 percenta. Tento nečakaný ale pochopiteľný krok ECB znamená, že grécka vláda má omnoho menší manévrovací priestor na vyjednávanie nových podmienok záchranného programu s medzinárodnými veriteľmi ako si myslela. Väčšie esá v rukáve má ECB aj Brusel.
Jiří Cihlář, analytik Next Finance
Európska centrálna banka (ECB) odstrihla grécke banky od kľúčového zdroja financovania. Banky si budú môcť ďalej požičiavať vďaka núdzovej úverovej linke (ELA). Celý proces by prebiehal cez Grécku centrálnu banku. Lenže úroky pri týchto pôžičkách sú výrazne vyššie, než za aké si teraz požičiavajú grécke banky. Injekcie do gréckych bánk môže posielať aj vláda. Lenže po včerajšku ešte viac zosilnejú výbery vkladov z gréckych bánk. Tento tlak môže v konečnom dôsledku mnoho bánk položiť.
Alexander Ač
Ukáže až čas. Nová vláda funguje iba pár dní. Grécky premiér ale napríklad získal opatrnú podporu Hollandeho, ale aj Obamu. Janis Varofakis je dlhodobo známy svojím kritickým prístupom k doterajšiemu riešeniu problémov Grécka, a tvrdí, že jeho krajina je prakticky zbankrotovaná. Dá sa pochybovať, že toto konštatovanie prijal Brusel s úsmevom, keďže celá finančná pomoc Grécku stojí na opačnom predpoklade. "Ultra-ľavicového" Varoufakisa včera tiež nečakane podporil Inštitút Adama Smitha, ktorý presadzuje pravicovú politiku a princípy voľného trhu. Situácia je dynamická a mení sa doslova každým dňom. Stretnutia by som za neúspech nepovažoval. Prínos je už len v tom, že sa o "úspešnosti" úsporných opatrení intenzívne diskutuje.
Martin Vlachynský
Navrhnuté kompromisné riešenie (výmena dlhopisov) je určite politicky stráviteľnejšie, ako tvrdý default na časť dlhu. No ECB sleduje trochu iné ciele (fungovanie eurosystému) ako ecofin/Komisia a zrejme vyhodnotila, že na Grécko treba výrazne zatlačiť.
Stanislav Pánis
Išlo len o prvotné rokovania, kde grécka vláda vysvetľovala svoje návrhy. Šéf Európskej komisie Jean Claude Juncker, ako aj šéf Euópskeho parlamentu Martin Schulz boli optimistickí, že Grécko a európski partneri nájdu "vzájomne akceptovateľné riešenie." Ako neúspech to nemožno označiť.
Jiří Cihlář
Isté je len to, že zmäkčenie podmienok pri splácaní gréckeho dlhu zatiaľ nebolo dohodnuté. Naopak Grécko sa po rozhodnutí ECB musí právom obávať o stabilitu svojich bánk.
3. Zvýšila sa v tejto chvíli hrozba Grexitu?
Alexander Ač
Myslím si, že jednoznačne áno. Syriza je pod obrovským tlakom, aby nesklamala dôveru voličov, ale zároveň si určite uvedomuje dôležitosť súčasnej situácie vzhľadom k eurozóne. Domnievam sa, že odchod Grécka z eurozóny je otázkou času, ale tým bol aj pred 5 rokmi. Nebolo by však dobré pre nikoho, ak by k nemu došlo chaoticky a príliš skoro.
Martin Vlachynský
Možno nie tak zvýšila, ako posunula v čase. Teraz prakticky každé rozhodovanie o predĺžení ELA bude rozhodovaním o (ne)vystúpení Grécka z Eurozóny.
Stanislav Pánis
Nie. Stále očakávame, že Grécko sa s veriteľmi dohodne a určite ostane v eurozóne.
Jiří Cihlář
Hrozba vystúpenia Grécka z eurozóny sa po včerajšku zväčšila. Jednou z krajných možností je práve to, že by grécka vláda poskytla krvácajúcim bankám prostriedky vďaka tlačeniu vlastnej meny.