Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získal Američan Richard H. Thaler z University of Chicago za príspevok k behaviorálnej ekonómii.
Thaler (72) "začlenil do analýzy ekonomického rozhodovania psychologicky realistické predpoklady", uviedla v zdôvodnení svojho rozhodnutia švédska Kráľovská akadémia vied. Jeho práca ukazuje, ako ľudské rysy ovplyvňujú individuálne rozhodovanie rovnako ako vývoj na trhu a umožňuje pochopiť psychológiu ekonomiky.
Thaler je podľa akadémie "priekopníkom behaviorálnej ekonomiky", teda výskumného odvetvia, v ktorom sa aplikujú výsledky psychologického výskumu na analýzu ekonomického rozhodovania. To má za dôsledok "realistickejšiu analýzu toho, ako ľudia premýšľajú a ako sa správajú, keď robia ekonomické rozhodnutia".
Nobelovka za ekonómiu sa oficiálne volá Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela a udeľuje sa od roku 1969.
Cena v hodnote 9 miliónov SEK (943 218 eur) sa nevypláca z pozostalosti švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) ako ostatné hlavné Nobelove ceny (za medicínu, fyziku, chémiu, literatúru a mier), ale z prostriedkov švédskej centrálnej banky.