Rast eurozóny aj naďalej spomaľujú narušené dodávateľské reťazce a vysoké ceny energií. Vyššia inflácia sa tak udrží dlhšie, než sa predpokladalo.
Pred výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti to dnes povedala šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová. Odmietla ale výzvy, aby na to jej inštitúcia zareagovala sprísnením menovej politiky.
Odhad inflácie
ECB doteraz predpokladala, že sa inflácia budúci rok rýchlo zníži. Teraz ale jej predstavitelia priznávajú, že výhľad, ktorý sami už niekoľkokrát aktualizovali smerom nahor, je stále príliš nízky.
Lagardeová dnes ale zopakovala, že podmienky pre vyššie úrokové sadzby v budúcom roku napriek tomu pravdepodobne nenastanú, pretože problémy v dodávateľských reťazcoch poľavia a energie zlacnia.
"Nedostatok materiálov, vybavenia a pracovných síl zaťažuje výrobu, čo oslabuje výhľad na najbližšie obdobie," povedala šéfka ECB. Na budúci rok však ECB podľa nej naďalej predpokladá, že sa inflácia vráti pod dlhodobý inflačný cieľ ECB, teda pod dve percentá. "Stále sa domnievame, že sa inflácia v budúcom roku zmierni, ale pokles potrvá dlhšie, než sa pôvodne očakávalo," dodala Lagardeová.
Kde začne inflácia klesať?
Miera inflácie v eurozóne v októbri pokračovala v raste. Vystúpila na 4,1 percenta a do konca roka by sa podľa analytikov mohla priblížiť k 4,5 percentám.
Potom by mala začať klesať, ale pod cieľ ECB sa podľa nich vráti až na konci budúceho roka. ECB je tak v rozpore so súkromnými analytikmi aj s Európskou komisiou, pripomína agentúra Reuters.
Tí všetci odhadujú, že miera inflácie budúci rok bude presahovať dve percentá. Šéfka ECB tiež pripustila, že v budúcom roku viac ako tento rok porastú mzdy. Dopady tohto javu ale podľa nej zostanú obmedzené.