Viac ako 900 českých vodičov a robotníkov chce v Nemecku žalovať svojich zamestnávateľov, že im nevyplácajú tamojšiu minimálnu mzdu. Vlnu sporov spustil prípad prvého českého šoféra kamiónu Jiřího Gabrhela, ktorý vysúdil na nemeckej pošte vyše štvrť milióna korún (približne 10-tisíc eur). Združenie cestných dopravcov Slovenskej republiky Česmad zatiaľ podobné snahy slovenských kamionistov neeviduje.
Nemecké firmy sa už preto začali zabezpečovať. Tým českým dávajú podpísať dokument, že vedia o povinnosti platiť svojim zamestnancom minimálnu nemeckú mzdu a že ju vyplácajú. Nemecké súdy totiž môžu úhradu rozdielu v mzde nariadiť ako českému zamestnávateľovi, tak nemeckému zákazníkovi.
Mzdové požiadavky vodičov nie sú však podľa Česmadu v rukách dopravcov, ale ich zákazníkov. "Dôvodom tejto situácie je neochota objednávateľov služieb dopravy akceptovať v cenách za dopravu navýšenie platu vodičov na úroveň, ktorú požaduje Nemecko," uviedla v stanovisku pre HNonline hovorkyňa Česmadu Martina Baumann. Tvrdí, že kým zákazníci vyvíjajú na dopravcov nátlak, aby podpisovali vyhlásenie o vyplácaní nemeckých miezd, v skutočnosti im na toto vyplácanie neplatia dostatočnú cenu za prepravu.
Baumann zároveň upozorňuje, že v Česku a na Slovensku je systém odmeňovania iný ako v Nemecku. "Súčasťou odmeňovania sú rôzne príplatky, odmeny, cestovné náhrady, resp. stravné a vreckové, ktoré ale nie sú do mzdy započítavané a podliehajú inému právnemu režimu," zdôraznila. Navýšením cien sú podľa nej ohrozené aj slovenské firmy exportujúce na západ. Hoci hospodárstvo rastie, v medzinárodnej doprave je situácia opačná.
"V súvislosti s rozhodnutím nemeckého súdu tak navyše vzniká riziko pre zákazníkov, ktorých môžu čakať aj zvýšené ceny dopravy," uzatvára Baumann.
"Podľa informácií združenia cestných dopravcov Česmad Slovakia nemecké orgány pravidelne vykonávajú kontroly slovenských dopravcov avšak doposiaľ sme nezaznamenali žiadne sankcie pre našich dopravcov. Slovenskí dopravcovia sú dobre informovaní o povinnosti mať potrebné doklady, ktoré musia na požiadanie predložiť príslušným kontrolným orgánom v Nemecku v prípade, že si ich tieto vyžiadajú," uviedlo slovenské združenie cestných dopravcov v stanovisku ešte zo 14. februára.
Snažia sa o to, aby sa diéty započítavali do mzdy
"Keď som videl, že prvý Čech uspel a dostal peniaze, povedal som si, že by som bol hlúpy, keby som sa o ne tiež neprihlásil," hovorí Tomáš Janeček, vodič kamiónu z Plzeňského kraja. Spočítal si, že by po zamestnávateľovi mohol za posledný rok chcieť zhruba stotisíc korún.
V Nemecku platí od roku 2015 zákon o minimálnej mzde, ktorá musí byť od vlaňajšieho januára aspoň 8,84 eura na hodinu. Česmad takúto legislatívu vníma ako rozporuplnú "voči základným princípom voľného trhu Európskej únie." Zároveň má podľa združenia "negatívny dopad na vývoj európskeho trhu".
Jiří Gabrhel sa obrátil na organizáciu Faire Mobilität, ktorá mu pomohla peniaze vysúdiť. "Ozvalo sa mi odvtedy tisíc ľudí. Všetkým dávam adresu a kontakt na odbory do Nemecka. Je dobre, že sa zamestnanci prestali báť," hovorí Jiří Gabrhel.
Združenie dopravcov Česmad Bohemia z plánov českých zamestnancov súdiť sa o peniaze tak nadšené nie je. Tvrdí, že Česi síce majú menšie mzdy, ale časť príjmu im dorovnávajú diéty, teda 45 eur denne, ktoré im zamestnávatelia vyplácajú za prácu v cudzine. "Usilujeme sa o to, aby sa diéty započítavali do mzdy. Keby sa totiž z toho, že Česi budú úspešní na súdoch, stala všeobecná prax, nebudú môcť české firmy konkurovať nemeckým," hovorí hovorca Česmadu Martin Felix.
Nedostatok dôkazov
Práve to, čo vodiči kamiónov zarobia oficiálne a koľko na diétach, je hlavný problém, prečo Česi majú "papierovo" menej, než je nemecké minimum. "Zarábal som oficiálne dvanásť tisíc korún, zvyšok som mal na diétach. Keď potom idem maródiť, mám mesačne 4,5 tisíca korún. Väčšina kamionistov sa kvôli tomu dostáva do finančných problémov," hovorí vodič Pavel Mach, ktorý jazdil tri roky pre špedičnú firmu zo Svatavy v Karlovarskom kraji. Aj on sa obrátil na nemecké odbory a "dorovnať" chce vyše pol milióna českých korún.
Jeho prípad tiež ukazuje, na čom môžu snahy českých šoférov stroskotať. Na nedostatku dôkazov. Väčšina vodičov si totiž svoje jazdy podrobne neeviduje. Prvý úspešný vodič Jiří Gabrhel si na rozdiel od nich denne zapisoval, kedy vyšiel, kedy prekročil hranice, kde parkoval a vyložil náklad aj kedy sa vracal.
"Osobné záznamy si vtedy nikto neviedol. Aj Nemci mi povedali, že to bude o tom, čo vodiči dokážu špedičným firmám preukázať," doplnil Mach, ktorý už pre českú pobočku medzinárodnej špedičnej firmy nepracuje a jazdí v Nemecku.
Šéf tejto pobočky Jaroslav Lorenz teraz upozorňuje, že lavína žalôb šoférov sa po prvom úspechu českého vodiča dá očakávať. "Smršť samozrejme nastala a nastane. Každý v tom vidí len peniaze. Toto však zavinili politici, ktorí nechali vziať nám suverenitu. Šoféri sú teraz hrdí Česi, ale sami potom utekajú jazdiť do zahraničia," komentoval Lorenz.
Nemecký zákon o minimálnej mzde je pritom nebezpečný aj pre nemeckých odberateľov. Súd totiž môže nariadiť, aby vodičom rozdiel v mzdách zaplatil nie ich zamestnávateľ, ale práve zákazník, ktorý lacnejšiu službu zakúpil.
Nemecké firmy tak chcú od dopravcu potvrdenie, že svojim zamestnancom platí minimálnu mzdu na nemeckej úrovni.
"Lenže odmietajú toto zvýšenie mzdových nákladov zohľadniť v cenách za dopravu," sťažuje sa dopravcu Felix. S tým sa stretol aj majiteľ autodopravy z Českých Budějovíc. "Firma, pre ktorú jazdíme, po mne chcela, aby som toto vyhlásenie podpísal, inak by som pre nich nemohol jazdiť. Samozrejme, keby som vodičom platil minimálnu nemeckú mzdu a ešte k tomu diéty, na ktoré majú nárok podľa českej legislatívy, môžem firmu rovno zavrieť, pretože v tej chvíli budem musieť navýšiť ceny a nikto mi prácu nedá. Poliaci alebo Rumuni budú potom vždy lacnejší," hovorí.
Vodičov už sú stovky
Stanislave Rupp z projektu Faire Mobilität zvoní v kancelárii v Stuttgarte teraz mobil takmer nepretržite. Práve ona je hlavným kontaktom pre českých šoférov. Denne sa na ňu alebo jej kolegov po celom Nemecku obracajú desiatky Čechov.
Odhadom je to už vyše deväťsto ľudí a počty vraj denne narastajú. Dôvodom je prvý vyhraný spor Čecha, aktivisti zároveň na parkoviskách rozdávajú letáky s informáciami, na čo majú šoféri podľa nemeckých zákonov právo.
"Za posledné tri mesiace sme hovorili približne s tisíckou východoeurópskych vodičov na diaľniciach. Ich životy sa odohrávajú na západoeurópskych diaľniciach, ale stále dostávajú iba východoeurópsku mzdu. To je nespravodlivé," hovorí Michael Wahl z projektu Faire Mobilität.
Ak firma pošle svojho zamestnanca na prácu do zahraničia, musí mu podľa európskej smernice zaplatiť aspoň toľko, koľko je v danej krajine minimálna mzda. Lenže podľa českého ministra dopravy Dana Ťoka je smernica nebezpečná práve pre české špedičné firmy. Ťok chce, aby do polovice roka dopravné služby z tohto predpisu zmizli a diaľkovej tranzitnej dopravy sa regulácia už netýkala.
"Súčasná podoba smernice je pre tuzemských dopravcov likvidačná. Ak doprava v smernici zostane, byrokratické a mzdové podmienky českých dopravcov zlikvidujú," hovorí minister.
Presadiť vyňatie cestnej dopravy zo smernice bude však pre Česko zložité - záujem na tom totiž nemajú veľké západné krajiny, ako je práve Nemecko či Francúzsko.
Niektorí českí dopravcovia tiež už vymysleli, ako sa riziku súdov so zamestnancami vyhnúť. Opatrenie o výške minimálnych miezd sa totiž týka len kmeňových zamestnancov. A tak plánujú najímať šoférov na živnostenský list.
"Reálne hrozí, že vodiči začnú túto medzeru využívať," potvrdzuje eurokomisárka Martina Dlabajová.
Česko to teraz chce oplácať zahraničným šoférom u nás rovnakou mincou. Ťok ohlásil, že budú pokračovať kontroly vodičov. Vlani začali na niektorých hraničných priechodoch. Vtedy vodičov iba upozorňovali, že aj oni porušujú smernicu v Česku napríklad tým, že nemajú pracovné zmluvy preložené do češtiny.
"Už nebudeme len upozorňovať. Ak sú naši vodiči trestaní v iných krajinách, tak budeme vyžadovať dodržiavanie smerníc tu," hovorí Ťok.
Robotníci a iné profesie
Nízke mzdy však už žalujú aj iní zamestnanci než len vodiči kamiónov. Napríklad Josef J. z Karlovarského kraja pracoval v Nemecku v montovni elektrotechnických súčiastok blízkosti Mníchova.
"Jazdilo nás tam z firmy osemnásť, vždy na tri zmeny. Písané oficiálne to bolo ako školenie, v skutočnosti sme normálne jazdili pracovať. Prefotené mám všetky dokumenty, výrobné protokoly aj cestovné príkazy," hovorí Jozef, ktorý na súde svoj spor s firmou o osemdesiat tisíc korún najprv vyhral, zamestnávateľ sa však odvolal.
Definitívny rozsudok bude jedným z prvých rozsudkov o výške miezd vyplatených Čechom vyslaným za prácou do Nemecka.