Nadchádzajúce sprísnenie emisných pravidiel stavia majiteľov 60-tisíc nákladných lodí na svete pred dilemu za miliardy dolárov: začať nakupovať palivo s čistejším spaľovaním, alebo investovať do zariadenia, ktoré prečistí výfukový materiál predtým, ako opustí loď.
Nie je to ľahká voľba: Dodatočné vybavenie jednej lodi výfukovým systémom zachytávajúcim síru nazývaným práčka alebo skruber, stojí až desať miliónov dolárov (vyše 8 miliónov eur) a čistejšie palivá sú o 55 percent drahšie ako tá existujúce, píše spravodajský server The Wall Street Journal .
Či má zmysel inštalovať tieto čističky a prijať väčšiu finančnú záťaž vopred, závisí od toho, či tieto zariadenia budú spĺňať prísnejšie ekologické limity, ktoré v budúcnosti zrejme prídu, a tiež od dostupnosti a cenách ekologického paliva. Oba faktory je ťažké zhodnotiť.
Zaplatia to zákazníci
"Skrubery sú nákladná záležitosť, vybavenie lode stojí päť až desať miliónov dolárov a prínos pre životné prostredie stále nie je jasný," povedal Soren Toft, hlavný prevádzkový riaditeľ dánskej spoločnosti Maersk Line, ktorá je najväčším svetovým prevádzkovateľom kontajnerovej prepravy.
"Je to ako postaviť malú rafinériu na zhruba 60-tisíc plavidlách, a to nie je príliš rozumný spôsob, ako veci riešiť," dodal. Nové limity emisií síry Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vstúpia do platnosti v januári 2020.
Na celkových emisiách oxidu siričitého vzniknutých spaľovaním mazutu s 3,5-percentným obsahom síry sa lode podľa údajov IMO podieľajú 13 percentami. To je viac ako 2000-krát viac než povoľuje norma automobilom na diaľniciach v USA. Znečistenie spôsobené palivom s vysokým obsahom síry spôsobuje respiračné ochorenia a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) môže zhoršiť srdcové choroby.
Nový limit na obsah síry v palive bude 0,5 percenta a podľa predstaviteľov sektora táto zmena bude stáť odvetvie zhruba 40 miliárd dolárov. Vyššie náklady na pohonné hmoty sa potom prenesú na spotrebiteľov vo forme vyšších prepravných sadzieb.
Čo dokáže skruber
Rafinérie uvádzajú, že majú dostatok čistejších palivových zmesí, aby pokryli dopyt, mnohí lodiari sa však rozhodli nečakať. Dodávatelia práčok čistiacich plyny očakávajú do roku 2026 zákazky v hodnote šesť až 18 miliárd dolárov. Pritom vlani predstavovali necelých 300 miliónov a v roku 2016 boli na pár miliónoch. Leví podiel získajú veľké firmy ako fínska Wartsila, švédska Alfa Laval Co. a nórska Yara Marine Technologies.
Podľa štúdie IMO bude po roku 2020 vybavené touto "práčkou" asi 6,7 percenta komerčných plavidiel, čo je okolo štyritisíc lodí. Predstavitelia lodeníc v Číne a Južnej Kórei, kde sa teraz stavajú alebo upravujú podľa nových noriem 1500 lodí všetkých typov, uviedli, že asi štvrtina z nich je vybavená skruberom. Ďalších 65 percent sa vyrobilo pre používanie čistejších palivových zmesí a zvyšok pre iné varianty vrátane skvapalneného zemného plynu.
Skruber pripomína malú rafinériu. Splodiny z motora prechádzajú jednotkou, kde sa miešajú s vodou. Tá rozpúšťa oxidy síry predtým, než upravené výpary odchádzajú lodným komínom. V závislosti na tom-ktorom systéme sa použitá voda potom uvoľní do mora, alebo sa vyčistí a použije znova.
Skrubery sú pre firmy obrovskou finančnou záťažou. Svetová jednotka vo sfére výletných plavieb, Carnival Corp so sídlom v Miami, investovala už 400 miliónov dolárov do ich inštalácie v 82 lodiach zo svojej flotily. Dohromady má 102 plavidiel.
Výrobcovia: oplatí sa to
Švédska spoločnosť Stena Line, jeden z najväčších európskych poskytovateľov trajektových služieb, ktorá prevádzkuje lode v oblasti kontroly emisií síry (SECA), už v roku 2014 oznámila, že kvôli skruberom musela prepustiť okolo 30 percent zamestnancov.
Výrobcovia "práčok" argumentujú tým, že akokoľvek sú prvotné náklady vysoké, ich zariadenia podstatne znižujú prevádzkové náklady. Podľa viceprezidenta spoločnosti Alfa Laval Petra Leiflanda, obrí ropný tanker, takzvaný VLCC, ročne vydá za palivo s nízkym obsahom síry deväť miliónov dolárov, ale so skruberom za 3,7 milióna by za pohonné hmoty platil len sedem miliónov plus ročný servis poplatok 75-tisíc dolárov.
"Návratnosť je asi dva roky, čo nie je dlho vzhľadom k tomu, že práčka lodi vydrží navždy," povedal Leifland. Životnosť VLCC je v priemere 20 rokov.
Podľa čínskych a juhokórejských lodeníc, kde sa vyrába väčšina VLCC, z päťdesiatich týchto plavidiel objednaných v minulom roku bude 35 vybavených skrubermi.
Maersk Line uviedla, že síce zostáva voči "práčkam" otvorená, avšak prednosť dáva používaniu čistejšieho paliva. Predpokladá totiž, že so zvyšovaním produkcie rafinérií bude jeho cena klesať. Pre niektoré plavidlá zo svojej flotily 770 lodí však možno predsa len zvolí skruber.