Fínsko začalo testovať schému univerzálneho príjmu v roku 2017. Po dvoch rokoch sa ho tamojšia vláda chystá ukončiť. Do experimentu bolo zapojených 2000 nezamestnaných Fínov. Každý z nich poberal mesačný príjem vo výške 560 eur.
Projekt bol medzinárodne oceňovaný a uvádzaný ako vzorový príklad sociálneho štátu. Fínska vláda sa však rozhodla urobiť zásadné zmeny. "V súčasnosti vláda robí kroky, ktoré posúvajú sociálny systém iným smerom ako je základný príjem," hovorí odborníčka na fínsky sociálny systém Miska Simanainen, v rozhovore pre Business Insider.
Príliš málo času
Pôvodný plán spočíval v rozšírení experimentu aj na zamestnaných začiatkom roka 2018. To sa napokon nestalo. Bez zapojenia pracujúcich ľudí do projektu výskumníci nedokážu povedať, aký vplyv by mal základný príjem na ľudí, ktorí už prácu majú.
"Dva roky sú príliš krátky čas na to, aby sme mohli vyvodiť závery z tak rozsiahleho experimentu. Mali sme dostať viac času a peňazí na dosiahnutie spoľahlivých výsledkov," hovorí Olli Kangas, jeden z expertov stojacich za projektom.
Spôsob ako prinútiť ľudí pracovať
Napriek tomu, že univerzálny základný príjem sa má vzťahovať na celú spoločnosť, Fíni sa zamerali len na dlhodobo nezamestnaných.
Fínska vláda argumentovala príliš štedrým sociálnym systémom. Výhody pre nezamestnaných boli tak vysoké, že ľudia nechceli zobrať prácu, pretože by riskovali stratu sociálnych benefitov. Základný príjem mal byť pre ľudí stimulom, aby začali pracovať.
Fíni už majú náhradu
V decembri minulého roka Fínsky parlament schválil zákon, ktorý posúva sociálny systém opačným smerom. Nový "aktivačný model" vyžaduje aby uchádzači o zamestnanie pracovali minimálne 18 hodín počas troch mesiacov. Ak sa ľuďom nepodarí nájsť prácu, stratia niektoré sociálne výhody.
Fínsky minister financií Petteri Orpo sa už vyjadril, že pripravujú náhradu za projekt univerzálneho príjmu. "Keď experiment so základným príjmom oficiálne skončí na konci tohto roku, mali by sme zahájiť projekt univerzálneho kreditového systému". Podobný systém v súčasnosti používa Veľká Británia. Ide o spájanie rôznych daňových a sociálnych výhod do jedného balíka.
Vo Švajčiarsku základný príjem odmietli, u nás ho chcela SaS
Na celoštátnej úrovni garantovaný príjem pre všetkých občanov odmietlo v roku 2016 v referende Švajčiarsko. Proti sa vyslovilo 77 percent hlasujúcich. Podľa návrhu mal základný príjem činiť 2500 frankov (2292 eur) mesačne bez ohľadu na to, či dotyčný pracuje, alebo je nezamestnaný. Na druhej strane chcelo Švajčiarsko zrušiť všetky sociálne dávky, podpory a príspevky.
Na Slovensku sa s myšlienkou všeobecného príjmu pohrávala strana SaS. "Každému človeku by bola priznaná nejaká základná dávka za určitých podmienok, a keď začne pracovať, tak mu tú dávku nezoberieme. My mu ju začneme len mierne znižovať, tak ako rastie jeho príjem," vyjadril sa Richard Sulík v júni 2017. Liberáli hovorili o sume 123 eur mesačne.
Ľuďom znižuje stres
Medzi nepriame dôsledky zavedenia všeobecného príjmu patrilo aj zníženie stresu. Prijímatelia nemusia dokazovať, či si hľadajú zamestnanie alebo na čo míňajú peniaze z príjmu, ktorý je znížený o všetky ďalšie benefity, ktoré majú.
"Mali sme tu ženu, ktorá povedala, že sa zľakla zakaždým, keď jej zazvonil telefón, že volá úrad práce, aby jej ponúkol prácu," povedala Marjukka Turunenová, šéfka organizácie KELA, ktorá vo Fínsku funguje ako sociálna poisťovňa. Táto žena údajne nemohla pracovať, lebo sa starala o rodičov.
"Tento experiment má skutočne nepriamy efekt aj na hladiny stresu ľudí a ich mentálne zdravie." dodala Turunenová.