Severokórejský vodca Kim Čong-un dlhé roky ostro zasahoval proti aktivistom, ktorí do jeho izolovanej krajiny pašovali USB disky, ktorých obsah, napríklad juhokórejská K-popová hudba, zamoroval predstavy Severokórejčanov.
Minulý mesiac ale Kim pri stretnutí s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom dostal USB disk s celkom iným posolstvom. Píše o tom americký denník The New York Times (NYT).
Nová vízia pre ekonomiku
Grafy a videá na USB disku od prezidenta vykresľujú "novú ekonomickú mapu Kórejského polostrova", na ktorej podľa predstaviteľov Južnej Kórey nechýbajú nové železničné trate ani elektrárne pre chudobný sever. Ich vybudovanie je však podmienené tým, že sa Kim vzdá jadrových zbraní.
Mun svoju obchodnú stratégiu založil na predpoklade, že 34-ročný severokórejský vodca by sa rád stal obdobou čínskeho vodcu Teng Siao-pchinga, ktorý od konca 70. do začiatku 90. rokov dohliadal na hospodársku liberalizáciu Číny.
Negatívny obraz
V tejto perspektíve si Kim Čong-un želá svoj štát transformovať: je ochotný vymeniť jadrový arzenál za ekonomické stimuly, bez ktorých prosperity nedosiahne.
Kim od nástupu k moci v roku 2011 nechal popraviť nespočet vysoko postavených funkcionárov, vrátane svojho vlastného strýka. Pchjongjang za jeho vlády testoval vodíkovú bombu a rakety s dlhým doletom. Po poslednom teste severokórejský vodca vyhlásil, že KĽDR dokáže zasiahnuť americkú pevninu raketou s jadrovou hlavicou.
Kim reformátor
Hoci bol Kim doteraz vo svetových médiách pripomínaný skôr v týchto súvislostiach, prejavil sa aj ako reformátor - továrňam a poľnohospodárskym družstvám poskytol viac autonómie, umožnil otvoriť viac trhov a v hlavnom meste Pchjongjangu, svojej výkladnej skrini, začal stavebný boom.
Vyzval svoju krajinu, aby "nasledovala medzinárodné rozvojové trendy" a "celosvetové štandardy", priznal dokonca, že sa mu nepodarilo nenaplniť sľub, že dlho strádajúci Severokórejčania "už si nebudú musieť uťahovať opasky".
Juhokórejský prezident severokórejského vodcu po stretnutí označil za "praktického a otvoreného novým názorom".
Buď zbrane alebo ekonomika
"Kim Čong-un došiel na rázcestie," poznamenal juhokórejský analytik Čchong Song-čchang. "Môže buď ďalej pokračovať v programe vývoja jadrových zbraní, čo by prehĺbilo izoláciu KĽDR a následne zrejme viedlo k jej hospodárskemu kolapsu, alebo sa jadrového a raketového programu vzdá, na oplátku sa normalizujú vzťahy s USA, s ktorými uzavrie mierovú dohodu, a krajina sa hospodársky vzchopí, "dodáva.
Ak sa vydá Kim cestou hospodárskych reforiem, najviac zahraničnej pomoci potrebuje v oblastiach energetiky a dopravy. Počas schôdzky s Munom sám priznal "hanebný" stav severokórejských ciest a železníc.
Extrémne pomalé vlaky
Elektrické vlaky sú v Severnej Kórei hlavným dopravným prostriedkom - podľa juhokórejských analytikov zaisťujú 90 percent nákladu a prepravujú 60 percent pasažierov.
Železničná sieť je však natoľko schátraná, že najrýchlejší severokórejský vlak, linka medzi Pchjongjangom a hranicou s Čínou, jazdí rýchlosťou 45 kilometrov za hodinu. Ostatné vlaky nedosahujú ani polovicu tejto rýchlosti.
Energetický bludný kruh
Severnej Kórei sa nedostáva hotovosť na dovoz ropy a všetku elektrinu získava z vodných a uhoľných elektrární. Podľa odborníkov sa však sektor energetiky v KĽDR ocitlo v bludnom kruhu. Chronický nedostatok elektriny sťažuje dobývanie uhlia a jeho dopravu do elektrární.
Severokórejčania v snahe získať drevo na kúrenie a na varenie odlesnili kopce, čo spôsobuje záplavy a suchá, nehľadiac na to, že priehrady sa zanášajú bahnom. Znížila sa tým aj produkcia vodných elektrární.
Podľa juhokórejských zdrojov dosahuje výroba elektriny v KĽDR len 4,4 percenta jej produkcie v Južnej Kórei. Prebehlíci pôvodom zo Severu uvádzajú, že KĽDR uprednostňuje osvetlenie sôch Kimovho otca a deda, zatiaľ čo cestujúci vo vlakoch kvôli výpadkom elektriny čakajú celé hodiny.
Spojenie s juhom
Munov návrh modernizácie ciest a železníc na severe polostrova a ich prepojenie s južnou časťou nemá pomôcť len Severnej Kórei. Ak nemá prípadné zjednotenie oboch krajín spôsobiť chaos, Sever a Juh musia najprv prepojiť svoje ekonomiky, tvrdí juhokórejskí politici.
V pláne je aj vybudovanie železníc, ktoré povedú cez celý polostrov a po ktorých by sa mohol juhokórejskej tovar rýchlejšie a lacnejšie dopravovať do Číny, Ruska a do Európy.
Podobne sa počíta s ropovody a plynovody z Ruska, ktoré povedú cez Sever a napojí energeticky náročné hospodárstva na Juhu.
K tomu všetkému ale zrejme nedôjde, ak sa Severná Kórea jadrových zbraní nevzdá.