Začiatok pôstneho mesiaca ramadáu prehĺbil v Maroku pocit nespokojnosti s vysokými cenami, ktoré ťažko dopadajú na rozpočty domácností. Maročania sa im tentokrát rozhodli čeliť netradičným spôsobom.
Už viac ako mesiac bojkotujú tri zavedené značky, ktoré majú nadpolovičný podiel na trhu - čerpacie stanice Afriquia vlastnené ministrom poľnohospodárstva a rybolovu Azizom Akanúšom, minerálku Sidi ali vlastnenou miliardárkou Mieri Bensálih Šakrúnovou a mlieko značky Centrale Danone, v ktorom má okrem francúzskej centrály minoritný podiel aj fond marockej kráľovskej rodiny.
Bojkot v Maroku:
Škody zatiaľ nevyčíslili
Marocké úrady bojkot, ku ktorému doteraz neznámi autori vyzvali na Facebooku, nebrali príliš vážne. Postupom času sa ale ukazuje ako stále väčší problém, pretože sa ho zúčastňuje osem z desiatich Maročanov.
Ekonomické straty nie sú zatiaľ známe, čaká sa na zverejnenie štvrťročných výsledkov postihnutých firiem. Istý je doteraz len výrazný pokles cien akcií firiem na marockej burze cenných papierov.
Firmy sa bránia
Balič minerálok Oulmes, ktorých majiteľka Šakrúnová bola v minulosti šéfkou zväzu marockých podnikov, už pristúpila ku krízovej komunikácii. Minulý týždeň vydala vyhlásenie, v ktorom vyčíslila, koľko platí daní aj koľko má maržu na každej predanej fľaši.
Ostatné predmetné firmy reagovali inak. Kým Afriquia zvolila taktické mlčanie, mliekareň Centrale Danone vydala hneď na začiatku bojkotového hnutia nešťastné vyhlásenie, v ktorom ho prirovnala k "zrade národa".
Po následnej kritike vydala ospravedlnenie video, kde sa bojkotujícím ľuďom ospravedlnila a pripomenula, že cenu mlieka zdvihla naposledy v júli 2013.
Minister v konflikte záujmov
Najzreteľnejším terčom bojkotu sa zdá byť vyššie zmienený Akanúš, ktorý sedí vo vláde ako šéf Národného združenia nezávislých.
Akanúš je s 2,4 miliardami dolárov druhým najbohatším občanom severoafrického kráľovstva, pred ním je už len panovník Muhammad VI. Obaja muži sa spolu priatelia. Mnohí ľudia ministrovi vyčítajú konflikt záujmov a tvrdia, že obsadil vládny post len kvôli svojim podnikateľským aktivitám.
Politický útok islamistov?
Či stojí za bezprecedentnom masovým bojkotom v Maroku skutočne len nespokojnosť s vysokými cenami a boj za ľudské práva, spochybnil v týždenníku Jeune Afrique sociológ a urbanista Abdurahmán Rašík.
"Pijú chudobné vrstvy minerálku Sidi ali? Je to nevyhnutný výrobok pre nemajetných? Pochopil by som, keby odsudzovali rast cien strukovín alebo sardiniek, ktoré sú pre každodenný život chudobných dôležitejšie," hovorí a pozastavuje sa nad tým, že na ďalšie marocké či zahraničné firmy vyrábajúce rovnaký produkt bojkot nemieri.
Rašík, ktorý sa špecializuje na výskum protestných hnutí vo svojej krajine, ukazuje inam - bojkot má podľa neho poškodiť osoby, ktoré nesúhlasia s vládnou islamskou Stranou spravodlivosti a rozvoja (PJD). Minister poľnohospodárstva aj Šakrúnová patria do tejto kategórie.
Bežní Maročania, ktorí musia vyžiť s dvoma eurami na deň, vnímajú ale bojkot inak. "V tejto kampani sa nemobilizuje proti štátu, vláde, parlamentu alebo monarchii, ale proti symbolom reprezentujúcim ekonomické bohatstvo," vysvetľuje Rašík. Napriek tomu môže bojkot spôsobiť aj pád vlády. Tú teraz vedie premiér z islamistickej PJD.