Kampane k americkým prezidentským voľbám v roku 2020 sa pomaly rozbiehajú. Jedným z nekonvenčných kandidátov je aj newyorský podnikateľ Andrew Yang. Jeho predvolebným sľubom je ochrana amerických občanov pred strojmi, respektíve pred následkami neustále rastúcej automatizácie.
Ľudí chce presvedčiť základným príjmom
Andrew Yang sa chce do Bieleho domu dostať vďaka svojmu nápadu, ako všetkým Američanom vo veku od 18 do 64 rokov zabezpečiť nepodmienený základný príjem vo výške 1000 dolárov mesačne.
Nepodmienený základný príjem je variant systému sociálneho zabezpečenia v podobe pravidelnej peňažnej dávky vyplácanej v rovnakej výške všetkým ľuďom a bez akýchkoľvek podmienok. Systém by mal zjednodušiť administratívu, znížiť byrokraciu a poskytnúť základné živobytie bez výnimky každému, kto pracuje, pracovať nemôže alebo pracovať nechce.
Systém testuje viacero krajín, nikde ho však štáty plne nezaviedli. Koncept sa dostáva do popredia kvôli obavám, že digitálny technologický pokrok nahradí väčšinu ľudskej práce strojmi.
Štyridsaťtriročný Yang sa pokladá za protipól Donalda Trumpa, ktorý podľa neho nepochopil zmysel svojej funkcie, čo je známkou masívneho ústavného zlyhania na oboch stranách. Hlavnou politikou Yanga je univerzálny príjem, ktorý nazýva "dividendou za slobodu".
"Priamym spôsobom, akým môže vláda zlepšiť váš život, je poslať vám každý mesiac šek na 1000 dolárov a nechať vás ho minúť akýmkoľvek spôsobom," píše Yang v kampani na svojej internetovej stránke.
Yang je presvedčený, že nepodmienený základný príjem zlepší duševnú pohodu Američanov, čo podporí podnikanie v krajine. "Som kapitalista a verím, že nepodmienený základný príjem je podmienkou pokračovania kapitalizmu," povedal Yang pre denník The New York Times.
Ľudia sa vďaka trvalému príjmu nebudú musieť neustále trápiť myšlienkami na nedostatok alebo prežitie. "Univerzálny základný príjem by bol najväčším katalyzátorom umenia, podnikania a tvorivosti, aké sme kedy videli," verí Yang.
Prečo tisíc dolárov za mesiac?
Yang vybral 1000 dolárov mesačne z niekoľkých dôvodov. Tisíc dolárov mesačne odporučil bývalý prezident Service International Staff Union Andy Stern vo svojej knihe "Raising the Floor: How a Universal Basic Income Can Renew Our Economy and Rebuild the American Dream."
Dvanásť tisíc dolárov ročne na osobu je veľmi blízko k americkej hranici pre chudobu. Mesačná dávka vo výške 1000 dolárov by mohla podnietiť rast ekonomiky. Čiastka je zároveň dostatočne nízka na to, aby ľudí neodradila od práce. "Po celej krajine je prakticky nemožné dovoliť si za 1000 dolárov mesačne viac, než len prežiť," povedal Yang CNBC Make It.
Nepodmienený základný príjem je podľa Yanga nevyhnutný, pretože automatizácia nahrádza ľudských pracovníkov vo výrobe a ohrozuje pracovné miesta v oblasti maloobchodu, stravovania a prípravy, zákazníckeho servisu, dopravy, poistenia, účtovníctva, medicíny a práva.
Potvrdzujú to aj niektoré štúdie. Podľa štúdie McKinsey Global Institute z decembra 2017 bude musieť kvôli automatizácii zmeniť odbor až 75 miliónov pracovníkov po celom svete. Približne 400 miliónov pracovných miest by mohlo byť zrušených. Tieto odhady sú založené na analýze 46 krajín, ktoré zahŕňajú 90 percent globálneho hrubého produktu a stredné tempo prijatia automatizácie.
Správa zverejnená Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v marci predpovedá, že počas 15 až 20 rokov bude zautomatizovaných 70 percent z 66 miliónov pracovných miest v 32 sledovaných krajinách.
Kto to bude platiť?
Podľa plánov Yanga bude nepodmienený základný príjem financovaný novou daňovú sadzbou pre spoločnosti, ktoré majú najväčší prospech z automatizácie. Táto daň, ako vysvetľuje Yang, by predstavovala daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 10 percent na tovar a služby, ktoré tieto spoločnosti vyrábajú. Európa už daň z pridanej hodnoty vyberá. Pohybuje sa od 17 percent v Luxembursku po 27 percent v Maďarsku.
Myšlienka DPH bude podľa Yangovej kampane stále dôležitejšia, pretože nemožno vyberať daň z príjmov od robotov alebo softvéru. "Vzhľadom k tomu, že je naša ekonomika tak rozsiahla, získame medzi 700 až 800 miliardami príjmov," vysvetlil Yang na platforme Reddit.
Yang poukazuje na odhad z roku 2012 zverejnený agentúrou Bloomberg, podľa ktorého by 10 percent DPH prinieslo 750 miliárd dolárov. Odhady Erica Todera a Josepha Rosenberga z Centra pre daňovú politiku vo Washingtone z roku 2010 predpovedali, že Spojené štáty by mohli v roku 2012 navýšiť príjmy o 356 miliárd dolárov zvýšením DPH o 5 percent. V tej dobe sa 356 miliárd dolárov v DPH rovnalo 2,3 percentám HDP. Yang zdvojnásobil DPH v tomto odhade na 10 percent, čím došiel k 712 miliardám dolárov. Eric Todero povedal CNBC, že DPH v Spojených štátoch by sa mohlo zvýšiť z 500 miliárd dolárov na 1 bilión dolárov.
Ako uviedol The New York Times, kritici nepodmieneného základného príjmu však poukazujú na to, že ročné výdavky 12 tisíc dolárov na dospelého Američana by stáli približne 2 bilióny dolárov, čo zodpovedá zhruba polovici súčasného federálneho rozpočtu a peniaze zadarmo by mohli podnietiť ľudí k tomu, že by prestali pracovať. Aj z týchto dôvodov od konceptu ustúpila Hlllary Clintonová, ktorá zvažovala pridanie univerzálneho základného príjmu do svojej platformy v roku 2016.
"V našej politickej kultúre existujú pre nepodmienený základný príjem obrovské politické prekážky a je nepravdepodobné, že by sa ich podarilo prekonať," povedal predseda Strediska pre rozpočtové a politické priority Robert Greenstein.
Yang je však presvedčený, že to dokáže a je si istý aj politickou podporou. "Keby som sa stal prezidentom, pravdepodobne príde modrá vlna, vďaka ktorej by sme mali väčšinový demokratický kongres." Podľa Yanga sa navyše objavujú dôkazy toho, že jeho myšlienku podporujú aj republikáni na severe. "Jediný štát, ktorý má teraz ekvivalent nepodmieneného základného príjmu, je Aljaška a tá je plná republikánov," vysvetľuje Yang.
V štáte Aljaška funguje systém, ktorý prideľuje každému občanovi diel zo štátnych ziskov z ropy, už od roku 1972. Výška tohto príspevku však ani zďaleka nestačí na živobytie. Aljašský základný príjem navyše podlieha zdaneniu na federálnej úrovni.
Nepodmienený príjem vo svete
Myšlienkou základného nepodmieneného príjmu sa zaoberali filozofi a ekonómovia už od roku 1918. Ani v súčasnosti nie je Yang jediným, kto sa touto možnosťou zaoberá.
Generálny riaditeľ spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg ju spomenul vo svojom otváracom májovom prejave na Harvarde. "Prišiel čas definovať novú spoločenskú zmluvu pre našu generáciu. Mali by sme preskúmať myšlienky ako univerzálny základný príjem, aby sme každému poskytli zázemie, aby mohol skúšať nové veci," uviedol miliardár.
V marci tohto roku myšlienku prijala ako súčasť svojej platformy Kalifornská demokratická strana. Start-up Y Combinator zo Silicon Valley už vykonal jednoročnú štúdiu realizovateľnosti v Oaklande a Kalifornii, aby sa pripravil na rozsiahlejšie štúdium problematiky. V októbri tohto roku ohlásil 27-ročný starosta kalifornského mesta Stockton zavedenie univerzálneho základného príjmu v meste, ktoré v roku 2013 vyhlásilo bankrot.
Yang to nebude mať jednoduché
Pred svojou snahou kandidovať na prezidenta, Yang spustil organizáciu Venture for America, ktorá trénuje podnikateľov v dvojročnom štipendijnom programe. V roku 2012 získal za svoju činnosť od Obamovho Bieleho domu ocenenie Champion of Change a zároveň sa stal prezidentským veľvyslancom pre globálne podnikanie v roku 2015.
Predtým bol Yang generálnym riaditeľom vzdelávacej spoločnosti Manhattan GMAT, ktorá v roku 2009 kúpila spoločnosť Kaplan.
Yang nemá žiadne politické skúsenosti a nedisponuje ani veľkým kapitálom. Aby sa dostal do užšieho výberu, musí ešte prejsť ďalekú cestu. Svojim voličom však odkazuje, že chce byť prezidentom, pretože vidia problém, ktorý treba vyriešiť a on ako podnikateľ sa o to chce pokúsiť.
"Existuje veľmi obmedzený počet možností, ako automatizáciu miliónov pracovných miest vyriešiť a ja viem ako na to, preto chcem kandidovať na prezidenta," odkazuje všetkým.