Rast spotrebiteľských cien v eurozóne v júli zrýchlil na 2,1 percenta z júnových dvoch percent. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Inflácia sa tak podľa agentúry DPA dostala na najvyššiu úroveň od konca roku 2012. Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby inflácia bola tesne pod dvoma percentami.
Obzvlášť výrazný nárast zaznamenali v júli ceny energií, ktoré sa medziročne zvýšili o 9,4 percenta. Jej rast tak zrýchlil z júnových ôsmich percent. Ceny potravín, alkoholu a tabaku sa zvýšili o 2,5 percenta (po +2,7 percentách), služieb o 1,4 percenta (+1,3 percenta v júni) a priemyselných tovarov bez energií o 0,5 percenta (+0,4 percenta bolo v júni).
Český ekonóm Lukáš Kovanda hovorí, že prekročenie dvojpercentnej hranice je psychologickým míľnikom. ECB však podľa neho po zverejnení dnešných čísel "svoj ústup od extrémne uvoľnenej menovej politiky uponáhľavať nebude." Ako dôvod uvádza fakt, že ceny energií sú tradične kolísavé.
Spolu s infláciou zverejnil Eurostat aj odhad rastu ekonomiky v druhom kvartáli. Ten spomalil na 2,1 percenta oproti 2,5 percentnému rastu v prvej štvrtine roka.
V medzikvartálnom porovnaní sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v druhom štvrťroku zvýšil o 0,3 percenta. Rast tak zaostal za očakávaniami analytikov, ktorí v prieskume agentúry Reuters predpokladali, že si udrží tempo 0,4 percenta z prvého kvartálu.
Vyhliadky európskej ekonomiky v poslednej dobe zatieňuje napätie v medzinárodných obchodných vzťahoch. Európska komisia tento mesiac zhoršila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie na 2,1 percenta. V jarnom výhľade predpokladala, že rast bude v oboch prípadoch predstavovať 2,3 percenta.
ECB sa snaží infláciu aj hospodársky rast v eurozóne podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a tiež rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Minulý týždeň však banka potvrdila, že je pripravená nákupy dlhopisov v tomto roku ukončiť. Úrokové sadzby plánuje ponechať na terajších minimách prinajmenšom do leta budúceho roka.
V HNtelevízii si pozrite aj archívny rozhovor z mája tohto roka s ekonómom Jurajom Karpišom, s ktorým sme sa rozprávali o vplyve novej talianskej vlády na eurozónu: