„Narodil som sa na ostrove Jáva, ale prišiel som za biznisom sem na Bali. Predsa len, je tu viac zahraničných turistov a tým pádom aj viac peňazí,“ hovorí mi na recepcii hotela v Kute štyridsiatnik Alex a rozbaľuje plátenný zväzok, ktorý nesie so sebou. Objavia sa maľby, na ktorých dominuje more a príroda indonézskeho ostrova. Keď odmietnem s vysvetlením, že v mojom batohu nie je na podobné suveníry miesto, sklamane mávne rukou a odchádza.
Turistický boom
Alex je typickým príkladom Indonézana, ktorí sa snažia využiť obrovský turistický boom na Bali. Schádzajú sa práve sem z tisícok obývaných ostrovov, ktoré tvoria vyše 260-miliónovú Indonéziu.
Turistovi začne tento druh sotva regulovanej a neraz čiernej ekonomiky veľmi rýchlo liezť na nervy. „Transport, masáž, práčovňa, škola surfovania,“ predháňajú sa domáci vo vykrikovaní na dovolenkárov na preslávenej triede Legian, ktorá tvorí pulzujúcu tepnu nočného života Kuty aj celého ostrova Bali. Práve tu stál preslávený klub Sari, pred ktorým v októbri 2002 explodovala dodávka naplnená výbušninami, a oproti cez cestu Paddy´s Pub, kde sa odpálil samovražedný atentátnik. Útok, za ktorým stála teroristická organizácia Džamá Islámíja napojená na obávanú Al-Kaidu, si vyžiadal 202 obetí. Najviac z nich – 88 – bolo z Austrálie.
A práve Austrálčania tvoria najpočetnejšiu skupinu dovolenkárov na Bali. Niet sa preto dôvod čudovať, že okrem indonézskych rupií a amerických dolárov zaplatíte v miestnych obchodíkoch či baroch aj austrálskymi dolármi. A určite ich stretnete aj na takzvanom indonézskom Ground Zero, teda mieste, kde pred krvavým atentátom stál Paddy´s Pub. Dnes sa tam nachádza pamätník obetiam, ku ktorému chodia domáci i Austrálčania zapaľovať sviečky a klásť kvetiny.
Biliónová ekonomika
Ak však chcete zažiť typickú Indonéziu, ostrovu Bali, alebo aspoň jeho dovolenkovým rezortom, sa radšej vyhnite. Turisti a domáci sa tam pohybujú v pomere zhruba 50 na 50. Radšej si vyberte iný z viac ako šiestich tisícok obývaných ostrovov.
Prirodzene, ťažisko indonézskej ekonomiky aj priemyslu leží na Jáve. Je to najľudnatejší ostrov nielen Indonézie, ale zároveň aj celého sveta. Žije na ňom 141 miliónov ľudí, čo je viac ako polovica obyvateľov krajiny.
A práve vďaka raketovo narastajúcemu počtu obyvateľov sa Indonézia stáva čoraz dôležitejším hráčom globálnej ekonomiky. Jej hospodársky rast sa v posledných siedmich rokoch pohyboval vždy okolo piatich percent hrubého domáceho produktu.
Populácia krajiny stúpa každým rokom o tri až štyri milióny ľudí. Stredná trieda sa prudko posilňuje, vďaka čomu sa zvyšuje jej kúpna sila a spotreba. Čoraz viac Indonézanov opúšťa najpodradnejšie profesie a nachádza si prácu v zamestnaniach s vyššou pridanou hodnotou.
Miestne univerzity vypúšťajú do sveta každoročne tisícky odborníkov v segmente informačných technológií, ktorí sa uplatňujú v zahraničných koncernoch. Ďalší zakladajú vlastné indonézske spoločnosti, ktoré po úspechu doma expandujú do zahraničia.
Aj to je dôvod, prečo sa Indonézia stala koncom minulého roka vôbec prvou biliónovou ekonomikou spomedzi členov Zduženia národov juhovýchodnej Ázie, známeho aj pod skratkou ASEAN. V praxi to znamená, že celkový hrubý domáci produkt tohto najväčšieho súostrovia na svete zahŕňajúceho dovedna vyše 13-tisíc ostrovov prekročil vlani jeden bilión a štyri miliardy dolárov. Indonézia je tak podľa údajov Medzinárodného menového fondu 16. najväčšou svetovou ekonomikou z hľadiska HDP.
Ženy na čele podnikov
V najľudnatejšej moslimskej krajine je pritom zaujímavý ešte jeden fakt. Na rozdiel od niektorých moslimských štátov najmä v Perzskom zálive, kde sa ženy držia skôr v úzadí za mužmi, zohrávajú v Indonézii oveľa významnejšiu úlohu. Veľké podniky často riadia šéfky, ktoré majú pod sebou tisícky mužov. Miliardové biznisy dohadujú skúsené manažérky, ktoré okrem naháňania sa za ziskami neraz kladú dôraz aj na pomoc najchudobnejším vrstvám obyvateľstva.
Jednou z takýchto úspešných líderiek je Irawati Setiadyová, prezidentka spoločnosti Kalbe Farma zamestnávajúcej 17-tisíc ľudí. Začiatky rodinného podnikania siahajú 50 rokov do minulosti, keď doslova v garáži rozbiehali biznis Setiadyovej predkovia. Až ona však z firmy urobila najväčšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v Indonézii. „Našim cieľom je poskytnúť klientom riešenia celoživotnej zdravotnej starostlivosti doslova od kolísky až po hrob,“ vysvetľuje Setiadyová, ktorá sa stala indonézskou EY Podnikateľkou roka 2016.
Napokon, ženy preberajú typicky mužské profesie aj v turistickom biznise. V preplnených úzkych uličkách Kuty, kde sotva popri sebe prejdú dve osobné autá a autobusy nemajú už vôbec žiadnu šancu, vás z letiska v Denpasare do hotela odvezie mototaxikárka na svojom skútri. Ženy stoja na čele veľkých hotelov, prevádzkujú puby aj reštaurácie. Niektoré si zriadili vlastné provizórne čerpacie stanice. Aby ste si to dokázali predstaviť – ide o stánok s veľkou sklenenou nádobou obsahujúcou zelenú tekutinu a s nápisom Bensin – Petrol. Do svojho auta by ste asi takýto benzín radšej nenačerpali, pre miestne skútre však bohato stačí.
Biznis so Slovenskom
Indonézia je tiež krajinou, kde zástupcovia rôznych náboženstiev žijú v pokoji vedľa seba. Okrem moslimských mešít tu bez problémov nájdete kresťanské kostoly či židovské synagógy. Vláda po útokoch na Bali viedla pomerne úspešný boj proti islamistickým radikálom. Dnes nie je krajina zapojená do žiadneho veľkého geopolitického konfliktu. Má dobré vzťahy a živú obchodnú výmenu s oboma hlavnými ekonomickými veľmocami sveta – Spojenými štátmi aj Čínou.
Postupne sa však zvyšuje aj obchod Indonézie so Slovenskom. Náš vývoz pritom ťahá oproti indonézskemu za oveľa kratší koniec. „Bilaterálny obchod medzi oboma krajinami dosiahol minulý rok 156,66 milióna eur. Indonézsky export predstavoval 146,6 milióna eur a import 10,06 milióna eur. Ide o mierny nárast celkovej obchodnej výmeny v porovnaní s rokom 2016. Vývoz z Indonézie na Slovensko vlani stúpol o vyše štyri milióny eur, kým dovoz mierne klesol,“ uviedol pre HN Dhanny Perkasa, ktorý je na indonézskom veľvyslanectve v Bratislave zodpovedný za ekonomické záležitosti.
Podľa Perkasu sú súčasné čísla zhruba desaťnásobne vyššie oproti situácii v čase nadviazania diplomatických vzťahov po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993. „Napriek tomu tieto čísla úplne neodzrkadľujú ekonomický potenciál oboch krajín. Hospodárske väzby sú stále pod svojimi možnosťami,“ tvrdí indonézsky diplomat.
Slovensko je podľa neho zaujímavým trhom pre indonézske produkty a komodity ako sú súčiastky do automobilov, papier a papierové výrobky, ale aj káva, čaj či kakao. Naopak, Slovensko má obrovské možnosti vyvážať do Indonézie kvalitné výrobky s vysokou pridanou hodnotou.
Technologický skok
Aj tu je vidno obrovský technologický skok, ktorý v posledných rokoch Indonézia zaznamenala. Kým na začiatku vzájomných obchodných vzťahov dominovali jej vývozu na Slovensko prírodné komodity ako kaučuk či surový cín, prípadne textil a obuv, dnes je situácia dramaticky iná. Na čele exportov sú elektrické a elektronické zariadenia a súčiastky, ako napríklad elektrické ohrievače či kamery. Až za nimi nasleduje kaučuk, obuv a textil.
Zmenil sa aj sortiment produktov dovážaných zo Slovenska do Indonézie. Zatiaľ čo v 90. rokoch minulého storočia prevládali chemické výrobky, munícia alebo produkty zo železa, dnes od nás Indonézia dováža predovšetkým výrobné stroje a zariadenia, automobily či lekárske nástroje.
Táto ekonomická spolupráca sa pritom neustále zvyšuje. Platí to pre výrobný priemysel a ešte viac turistické odvetvie. V súčasnosti vám hneď niekoľko medzinárodných aeroliniek ponúka lety na Bali či do Jakarty s maximálne jedným prestupom a s odletom z Viedne, Prahy či Budapešti. Nie je tak žiadnym prekvapením, keď v niektorom z rezortov stretnete Slováka. A to nielen ako turistu, ale napríklad digitálneho nomáda, ktorý odtiaľto pracuje na IT projekte, prevádzkovateľa malej reštaurácie alebo baru či inštruktora v jednej z početných škôl surfovania. „Zaznamenali sme už určité slovenské investície v hoteloch a rezortoch v Seminyaku na ostrove Bali. Niektorí slovenskí podnikatelia takisto uvažujú o tom, že rozbehnú biznis v Indonézii,“ dopĺňa Perkasa.
Rozvoj spolupráce
V oboch krajinách sa zároveň konajú rôzne fóra, konferencie a semináre s cieľom zintenzívniť vzájomný biznis. V októbri 2011 sa v Jakarte uskutočnilo obchodné fórum za účasti prezidentov oboch krajín Ivana Gašparoviča a Susila Bambanga Yudhoyona. Počas podujatia bolo podpísaných 15 memorand, ktoré zahŕňali napríklad projekt vybudovania elektrární na indonézskych ostrovoch Batam a Lombok či zriadenia tovární na výrobu cementu v strednej Jáve či Západnej Papui. Ďalšia dohoda hovorila o vytvorení fabriky na výrobu pneumatík v Tangerangu.
V júni 2012 sa zase konalo obchodné fórum v Bratislave, kde obe strany podpísali investičné kontrakty za 1,2 miliardy dolárov týkajúce sa začiatku realizácie spomínaných projektov elektrární, ako aj fabrík na výrobu cementu a pneumatík v Indonézii.
Podobné kontakty prebiehajú aj tohto roku v oboch krajinách. Zástupcovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sa plánujú zúčastniť na najväčšej indonézskej biznis akcii – 33. Trade Expo Indonesia, ktorá sa bude konať v druhej polovici októbra.
Perspektívy spolupráce
Pre Slovensko sú kontakty s Indonéziou dôležité aj kvôli tomu, že tejto krajine predpovedajú odborníci úlohu jedného z budúcich motorov globálneho hospodárstva. „Indikátory naznačujú, že ekonomika bude naďalej rásť stabilným tempom. Zlepšuje sa dôvera spotrebiteľov, ktorá sa prejavuje v rýchlejšom raste maloobchodných predajov. Zároveň rastie súkromná spotreba,“ uvádza sa v analýze spoločnosti FocusEconomics.
Indonézii sa však nevyhýbajú ani problémy. Sprísnenie monetárnej politiky v rozvinutých ekonomikách a riziká globálnej obchodnej vojny otriasli dôverou investorov a mali za následok prepad hodnoty indonézskej rupie na svetových trhoch o štyri percentá. Ďalšími negatívnymi faktormi sú slabý cenový výhľad pre indonézske komodity, pretrvávajúce turbulencie na finančných trhoch či zvyšujúce sa ceny ropy.
Experti FocusEconomics napriek tomu očakávajú zdravý rast indonézskej ekonomiky, ktorý by mal tento rok dosiahnuť 5,2 percenta a budúci rok 5,3 percenta HDP.
