Mrakodrap Burdž Chalífa sa leskne v žiari dubajského púštneho slnka. Uplynulo osem rokov od okamihu, kedy bola táto 828 metrov vysoká veža otvorená. Odvtedy je najvyššou budovou na planéte. To ale nie je jediné naj, ktorým sa môže pýšiť. Na stavbu mrakodrapu sa totiž použilo obrovské množstvo betónu, ktorý sa vyrába predovšetkým z piesku.
Neďaleko veže Burdž Chalífa je už pritom vidieť ďalšie stavebné žeriavy, ktoré budú stavať nové rekordné veže. Málokto však tuší, že piesku, ktorý je prakticky vo všetkom, čo moderná spoločnosť stavia, začína byť pomaly nedostatok. Nepomôžu ani všetky púšte sveta, napísala agentúra DPA.
Nestavia sa len v Spojených arabských emirátoch, ale na celom svete. Dopyt po piesku a jemnom štrku vzrástol tak dramaticky, že odborníci začínajú biť na poplach. Piesok by sa mohol stať nedostatkovým tovarom.
Ako varovanie slúži prípad z Jamajky, kde v roku 2008 cez noc prakticky zmizla štyristometrová piesočná pláž Coral Spring. Páchatelia odviezli z pobrežia 500 nákladných vozňov bieleho piesku bez toho, aby to ktokoľvek postrehol. Polícia nikoho nechytila a vyšetrovanie skončilo bez výsledkov.
Médiá vtedy špekulovali, že piesok putoval na nejakú inú pláž, alebo bol použitý v stavebnom priemysle. Bezpochyby však bola "veľká piesočná lúpež" lukratívna - piesok totiž začína byť cenený rovnako ako zlato.
Život ľudí je postavený na piesku
"Piesok je základom našej modernej spoločnosti," hovorí Aurora Torresová z Nemeckého strediska pre integratívny výskum biodiverzity (idiv). Výsledky jej bádania, v ktorom sa zaoberala dôsledkami ťažby piesku na ekosystémy, boli zverejnené v minulom roku v prestížnom časopise Science.
Torresová je presvedčená, že väčšina ľudí si neuvedomuje, aká tragédia kvôli nedostatku piesku hrozí. "Obyčajní ľudia si tento problém vôbec neuvedomujú. V uplynulých rokoch však upútal pozornosť medzinárodných organizácií," hovorí výskumníčka.
Život ľudí je podľa Torresovej doslova postavený na piesku, ktorý sa hneď po vode stal surovinou, ktorej sa spotrebuje najviac. Piesok totiž nie je len v budovách, ale prakticky vo všetkom: od skla a asfaltu cez kozmetiku, zubné pasty, mikročipy a displeje smartfónov až po automobily a lietadlá. Oxid kremičitý, ktorý sa z piesku získava, sa používa aj vo vinárstve a mnohých ďalších odvetviach potravinárskeho priemyslu.
Surovina, ktorej je menej, než sa zdá
"Piesok je megahviezdou nášho priemyselného a elektronického veku," píše sa v článku prestížnej technickej univerzity ETH v Zürichu. Jeho svetová spotreba podľa neho však zďaleka presahuje množstvo, ktoré zvetrávaním stíha vznikať.
"Množstvo piesku, ktoré sa spotrebuje, sa za posledných 20 rokov strojnásobilo," hovorí Pascal Peduzzi z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP). Peduzzi už dlho varuje pred dôsledkami nadmernej spotreby piesku a v roku 2014 spísal správu OSN s názvom "Piesok, surovina, ktoré je menej, než sa zdá". "Súčasnú spotrebu odhadujeme na 50 miliárd ton ročne - to je 18 kilogramov denne na každého obyvateľa Zeme," hovorí Peduzzi.
Nie každá stavba síce pohltí toľko piesku ako rekordné mrakodrapy v Spojených arabských emirátoch, ale aj na bežný rodinný domček je ho potrebné zhruba 200 ton. "Len s ročnou spotrebou stavebného priemyslu by sa dal navŕšiť 27 metrov vysoký a 27 metrov široký múr okolo rovníka," vysvetľuje Peduzzi.
Niekto by mohol namietať, že na púšťach celého sveta leží žiadanej suroviny viac než dosť. Problémom je však to, že púštny piesok je pre výrobu betónu nevhodný. Zrnká sú vetrom natoľko vyhladené a obrúsené, že sa nemôžu zachytávať a nedržia pohromade.
Preto je arabským šejkom pri zadávaní veľkých stavebných zákaziek v Dubaji a v Abú Dabí piesok z okolitých púští na nič. Napríklad na stavbu veže Burdž Chalífa sa muselo obrovské množstvo piesku doviezť z ďalekej Austrálie.
Miznú celé ostrovy
Sypká surovina sa ťaží pomocou plávajúcich bagrov, ktoré z morského dna, ale aj z jazier a riek piesok postupne vyberajú. Následky pre citlivé ekosystémy sú často fatálne. Korytá riek sa prehlbujú, pobrežie eroduje, oceánska fauna mizne, rovnako ako celé ostrovy. Prírodné mechanizmy chrániace pevninu pred búrkami a vlnami cunami tak prestávajú fungovať.
Napríklad Indonézia prichádza bezohľadnou ťažbou piesku dokonca o svoje územie. V uplynulých rokoch totiž úplne zmizli dve desiatky indonézskych ostrovov. Problém sa však týka aj Európy. Napríklad pláže na Kanárskych ostrovoch v súčasnosti prežívajú len vďaka dovozu piesku zo Západnej Sahary.
Zďaleka najväčším vývozcom stále vzácnejšej suroviny sú podľa štatistík Spojené štáty, najväčším dovozcom Singapur, ktorý je známy modernými nákupnými strediskami a obrovskými stavbami.
Mnohé krajiny v juhovýchodnej Ázii už vývoz piesku zakázali. So surovinou sa však napriek tomu ďalej obchoduje, avšak nezákonne. "Takzvanej piesočnej mafii sa darí hlavne v Indii," vysvetľuje Torresová. "Je tam považovaná za jednu zo skupín organizovaného zločinu, ktoré najčastejšie siahajú k násiliu a ktoré možno najhoršie infiltrovať," dodáva.
Odborníci v súčasnosti pracujú na vývoji alternatív. Recyklácia stavebných hmôt a výskum toho, ako by bolo predsa len možné využiť v stavebníctve púštny piesok, sú podľa mnohých na dobrej ceste.
Problém hroziaceho nedostatku sypkej suroviny je však komplexný a relatívne nový. "Piesok je úplne zvláštny materiál, ktorého vždy bolo viac než dosť a bol mimoriadne lacný," hovorí Torresová. To sa podľa nej však už zmenilo. "Nikto zatiaľ nenašiel riešenie, ktoré by uspokojilo obrovský hlad po piesku," upozorňuje výskumníčka.