Doteraz posledná celosvetová hospodárska kríza síce vypukla naplno pred desiatimi rokmi, 7. septembra 2008, prevzatím pološtátnych hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac americkou vládou, problémy sa ale objavili oveľa skôr.
Už na konci roka 2006 sa totiž začal otriasať hypotekárny trh v USA, ktorého kolaps postupne prerástol v globálnu krízu.
Investor Warren Buffett vysvetľuje vznik a priebeh finančnej krízy
Dôvodom otrasov amerického hypotekárneho trhu boli nesplácané hypotéky poskytované za vyššie úrokové sadzby klientom so zlou úverovou minulosťou. V priebehu rokov 2006 a 2007 rekordne rástol počet nesplácaných a predčasne ukončených hypoték v USA, čo zapríčinilo krach desiatok poskytovateľov úverov.
Kvôli kríze hypotekárnych ústavov potom začali výrazne padať americké akcie kvôli obavám, že problémy by mohli mať vplyv na finančný sektor a celú ekonomiku.
Dôvodom oprávnených obáv bolo, že trh amerických hypoték je vďaka prevádzaniu hypotekárnych úverov na obchodovateľné cenné papiere tesne prepojený s finančnými trhmi v USA aj v zahraničí.
Preliatie krízy do Európy
A obavy sa naplnili. V auguste 2007 najväčší francúzska verejne obchodovaná banka BNP Paribas zmrazila výbery hotovosti z troch svojich investičných fondoch, čo zdôvodnila krízou v sektore rizikových hypoték v USA, a kríza sa tak preliala do Európy.
Firmy, ktoré obchodovali so štruktúrovanými dlhopismi súvisiacimi s hypotékami, museli ich hodnotu vo svojom účtovníctve odpísať a dostali sa do problémov.
Nasledoval rast úrokov na európskom peňažnom trhu a prepad akcií aj cien komodít. Centrálne banky proti kríze zasiahli pumpovaním krátkodobých úverov, ale situácia sa zlepšila len dočasne. Na jeseň roku 2007 ohlásil rad prestížnych bánk ťažké straty, čo vyústilo v rezignáciu ich šéfov.
V marci 2008 americká centrálna banka (Fed) oznámila, že na zastavenie šírenia globálnej finančnej krízy použije ďalšie nástroje, aj také, ktoré nevyužila od hospodárskej krízy v 30. rokoch.
Okrem znižovania úrokovej sadzby sa jednalo hlavne o pumpovanie ďalších peňazí do ekonomiky. V marci bolo tiež oznámené, že banka JPMorgan Chase kúpi rútiacu sa investičnú banku Bear Stearns, ktorá sa stala prvou veľkou bankou, ktorú zničila kríza na úverových trhoch.
Najväčší bankrot v dejinách Spojených štátov
Siedmeho septembra americká vláda oznámila, že prevezme kontrolu nad pološtátnymi hypotekárnymi agentúrami Fannie Mae a Freddie Mac, ktoré v USA hrajú ústrednú rolu vo financovaní trhu hypoték.
Vláda potom vynaložila na ich záchranu zhruba 188 miliárd dolárov z vreciek daňových poplatníkov. Agentúry už ale vláde na dividendách zaplatili viac peňazí, než stála ich záchrana. S plnou silou kríza potom udrela 15. septembra, kedy americká investičná banka Lehman Brothers oznámila, že požiada o bankrotovú ochranu pred veriteľmi, čo bol najväčší bankrot v dejinách Spojených štátov.
Následné obdobie bolo poznamenané vlnou akvizícií, ďalších rekordných bankrotov, znárodňovania finančných inštitúcií v USA aj v ďalších krajinách alebo prepady svetových akciových trhov. Mnohé krajiny tiež oznámilai prepady hospodárskeho rastu a nezamestnanosti a kríza stále citeľnejšie zasahovala ďalšie a ďalšie odvetvia ekonomiky.
Krajiny na prahu štátneho bankrotu
Mnohé krajiny sa musela dohodnúť s MMF na pomocných úveroch a niektoré krajiny sa ocitli na prahu štátneho bankrotu. Jednotlivé krajiny tiež na krízu reagovali záchrannými plánmi v hodnote stoviek miliárd dolárov, zvýšením záruk na bankové vklady alebo zavedením takzvaného šrotovného.
Čiastočnou súvislosť s globálnou krízou mala aj dlhová kríza, ktorá zasiahla eurozónu. Finančná kríza donútila päť krajín EMU požiadať úniu o finančnú pomoc. Ako prvé tak urobilo na jar 2010 Grécko, ktoré tento rok záchranný program opustilo. Kvôli kríze prijala EÚ viacero opatrení, oi. vytvorila dva záchranné mechanizmy, schválila prísnejšie pravidlá pre fungovanie ratingových agentúr v EÚ.
Merané makroekonomickými údajmi v Európe skončila najhlbšej povojnová recesie v treťom štvrťroku roku 2009 a v rovnakom období sa z najhoršej recesie od veľkej krízy v 30. rokoch technicky vymanila aj americká ekonomika, ktorá spadla do recesie na konci roka 2007.
Že sa európska ekonomika dokázala vymaniť i z dlhovej krízy ukazujú výsledky eurozóny aj celej Európy za minulý rok. HDP krajín používajúcich euro i celej EÚ sa v minulom roku zvýšil o 2,5 percenta. Ekonomika eurozóny tak zaznamenala najprudší tempo rastu za desať rokov.
Hlavní vinníci krízy
Za hlavných vinníkov krízy väčšina ekonómov označila "nenásytných" bankárov, ktorí požičiavali takmer každému, zlú reguláciu finančného trhu a ratingové agentúry, ktoré hodnotia úverové riziká.
Podľa niektorých analytikov ku kríze výrazne prispeli aj politici najmä z tábora demokratov, ktorí prostredníctvom hypotekárnych agentúr ťažiacich z podpory štátu presadzovali svoj program zvýšenej dostupnosti bývania.
Kritike tiež neušla americká centrálna banka Fed, ktorá podľa jej kritikov po recesii v roku 2001 držala príliš dlho nízke úrokové sadzby, čím spôsobil rozsiahlu úverovú bublinu.
Niektorí ekonómovia však varujú, že by sa kríza mohla opakovať. Ako dôvody udávajú zadĺženosť veľkých ekonomík, začínajúcu colnú vojnu alebo krízu Turecka.