Švédsky sociálny systém, jeden z najštedrejších na svete, je dlhodobo neudržateľný. Okrem zvyšujúcich sa finančných nákladov bude v nasledujúcich rokoch zápasiť aj s nedostatkom zamestnancov vo verejnom sektore. Tento zásadný problém bude riešiť budúca švédska vláda, ktorej vznik je zatiaľ v nedohľadne.
Voľby totiž pred dvoma týždňami skončili patom, v 349-člennom parlamente drží 144 kresiel koalícia Sociálnych demokratov, Ľavicovej strany a Zelených. Ďalších 143 mandátov získali Umiernená strana, Kresťanskí demokrati, Liberáli a Strana stredu, ktoré tvoria opoziční blok. A 62 miest obsadila po historickom úspechu extrémistická strana Švédski demokrati. S tou však ostatné strany zatiaľ odmietajú rokovať, vzhľadom na jej neonacistickým koreňom.
Analytici sa zhodujú, že povolebné rokovania budú dlhé a nevylučujú ani možnosť predčasných volieb. Najviac mediálne exponovanou témou volieb bola bezpochyby migrácia, okrem nej však švédskych voličov zaujímala tiež budúcnosť sociálneho systému, v ktorom tkvie jeden z najväčších problémov, ktoré bude musieť budúca vláda riešiť.
Švédsky sociálny štát stojí na masívnom zdanení tamojšieho obyvateľstva, horná sadzba dane z príjmu činí 61,85 percenta. Severská krajina za to obyvateľom ponúka rad najrôznejších benefitov, ako je dotované zdravotníctvo, bezplatné školstvo, príspevky na bývanie a mnohé ďalšie.
Vládne výdavky neustále rastú
Od prelomu tisícročí boli na tému udržateľnosti švédskeho sociálneho štátu napísané desiatky štúdií a ich výsledky napospol nie sú príliš pozitívne. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že súčasný model nie je udržateľný. Časopis Foreign Policy dospel k záveru, že je to hlavne z dvoch dôvodov: Starnutie populácie a postupné zvyšovanie záťaže verejného sektora.
Štatistiky Medzinárodného menového fondu uvádzajú, že kým v roku 2000 boli vládne výdavky na úrovni 1 250 miliárd švédskych korún, v minulom roku už to bolo 2 214 miliárd.
Úrad švédskeho generálneho audítora navyše vydal minulý rok správu, podľa ktorej sa vládne odhady dlhodobého výhľadu sociálneho systému značne líšia od prognóz expertov. Správa tiež zdôraznila zvýšenú potrebu štátnych dotácií. Audítor totiž dospel k záveru, že ak má štátny sektor ďalej fungovať v súčasnej podobe, bude medzi rokmi 2020 a 2030 potrebovať ďalšie finančné injekcie v súhrnnej výške 200 miliárd švédskych korún (takmer 19,5 miliardy eur).
Demografii pomôže migrácia, stačiť to však nebude
Okrem rastúcich výdavkov zamestnáva systém stále viac a viac ľudí. Agentúra Bloomberg uvádza, že do roku 2025 by sa mal celkový počet pracovnej sily vo Švédsku zväčšiť o 207-tisíc ľudí, čo je však menej, než potrebuje iba samotný sociálny systém na to, aby v súčasnej podobe prežil.
Aj keď Švédsko prijalo počas utečeneckej krízy najviac ľudí zo všetkých krajín EÚ (v prepočte na počet obyvateľov) a jeho populácia by sa aj z tohto dôvodu mala počas nasledujúcej dekády zväčšiť o desať percent, pre pokrytie potrieb verejného sektora v súčasnej podobe to stále nie je dosť. Imigrácia je navyše v krajine citlivou témou už od roku 2015, kedy sa Švédsko rozhodlo obnoviť kontroly na hraniciach.
Pokiaľ nedôjde k vytvoreniu širokej pravoľavej koalície, najpravdepodobnejším scenárom je vláda s priamou alebo nepriamou podporou Švédskych demokratov, ktorí sa proti migrácii jasne vymedzujú. V takejto politickej atmosfére nie je riešenie nedostatku pracovných síl príchodom ďalších cudzincov pravdepodobné.