Európska únia si vydýchla. Aspoň načas. Hrozba menom tvrdý brexit už nie je taká akútna, ako sa zdala byť ešte pred niekoľkými dňami. Vyjednávačom z Londýna a Bruselu sa podarilo dospieť ku kompromisu vo všetkých najpálčivejších sporoch, ktoré vzájomnú dohodu o odchode Británie z EÚ brzdili. A to aj v otázke toho, kto zaplatí koľko peňazí z konečného účtu za rozvod, ktorý by mal stáť desiatky miliárd eur.
Írsky sud s pušným prachom
Dosiahnutie dohody avizovali zdroje britskej aj európskej administratívy, hoci bližšie podrobnosti do včerajšieho večera nezverejnili. Obe strany mali nájsť spoločnú reč predovšetkým v otázke hraníc medzi britskou provinciou Severné Írsko a samostatnou Írskou republikou, ktorá aj po brexite zostane v Európskej únii. Diskusie sa viedli hlavne o tom, či sa medzi obe časti rozdeleného ostrova vrátia hraničné kontroly. Britská premiérka Theresa Mayová včera popoludní pri obhajobe dohody v parlamente ubezpečila, že Londýn dostane do rúk kontrolu nad svojimi hranicami, peniazmi a zákonmi. V každom prípade by dohoda mala zabrániť zavedeniu takzvaných tvrdých hraníc, čo by z ostrova Írsko mohlo po rokoch mieru opäť spraviť sud s pušným prachom a s rizikom vypuknutia nového ozbrojeného konfliktu.
Zároveň by mali byť vyriešené práva Britov žijúcich v iných krajinách EÚ, ako aj Európanov v Británii. Tento bod sa týka tisícok Slovákov žijúcich na Britských ostrovoch. Jednou z najdôležitejších otázok, ktoré dohoda rieši, je prechodné obdobie po brexite naplánovanom na 29. marca budúceho roka. Kompromis zaistí, že pre Britániu budú do konca roka 2020 platiť súčasné obchodné zmluvy. Počas tohto obdobia budú mať obe strany čas doladiť si obchodné vzťahy medzi sebou, ako aj s tretími stranami.
V prípade tvrdého brexitu by sa vzájomný biznis začal od konca marca 2019 riadiť podmienkami Svetovej obchodnej organizácie, čo by okrem iného znamenalo okamžité zavedenie ciel na importované produkty. Inak povedané – britské tovary dovezené do našich predajní by výrazne zdraželi. Zároveň by sa našim firmám predražili ich exporty do Británie, čím by významne stratili na konkurencieschopnosti.
Hrozba pádu vlády
Čas na oslavy však zatiaľ nenastal. Obe strany čaká pred definitívnym uzavretím „rozvodovej zmluvy“ ešte veľa práce. Pôjde najmä o to, či sa premiérke Mayovej podarí presvedčiť Britov, že dosiahnutá dohoda je pre ich krajinu výhodná. Viacerí zástupcovia vládnych konzervatívcov kompromis ostro odmietajú a uprednostňujú radšej tvrdý brexit.
Európska komisia ešte v utorok upozornila, že treba byť pripravenými aj na krach rokovaní. Podobný názor presadzovali počas celého priebehu rozhovorov i Briti. „Nechceme scenár, v ktorom by nedošlo k dohode. Je však povinnosťou každej zodpovednej vlády, aby sa pripravila na všetky možné eventuality. A to vrátane tej nepravdepodobnej, keď by k dohode neprišlo,“ uviedol minulý mesiac v rozhovore pre HN britský veľvyslanec na Slovensku Andy Garth.
Mayová sa včera podvečer pokúšala získať pre dohodu podporu vo svojej vláde. Ani v prípade úspechu však ešte nebude mať ani zďaleka vyhraté. Musí ju pretlačiť v britskom parlamente, čo vôbec nebude jednoduché. Viacerí opoziční predstavitelia varovali, že ju budú torpédovať. V kuloároch sa dokonca čoraz hlasnejšie hovorí o páde vlády.
Na finiš rokovaní sa pripravujú aj v Bruseli. Ak londýnska vláda text dohody odklepne, zrejme okolo 25. novembra sa uskutoční mimoriadny samit Európskej únie. Posledná možnosť na potvrdenie dohody je počas riadneho samitu zvolaného na 13. a 14. decembra. Na záver celého maratónu jej bude musieť dať zelenú Európsky parlament.
Slovenské banky brexit zvládnu, horšie na tom budú susedia
Bratislava – Maďarsko, Poľsko a Česko výrazne pocítia odchod Británie z Európskej únie. Vyplýva to z analýzy ING. Slovensko pred dosahom brexitu chráni najmä euro. „Krajiny eurozóny tento proces zasiahne omnoho menej ako členov Európskej únie, ktorí nie sú v eurozóne,“ upozorňuje Kryštof Kruliš, analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Postavenie krajín, ktoré nepoužívajú euro, bude zložitejšie. „Politicky bude ich váha omnoho menšia, pretože odpadne hlas Británie, ktorá eurom tiež neplatila,“ dodáva Kruliš. Dôvodom výrazných problémov okolitých štátov bude najmä zmena kľúčových dodávateľských reťazcov a pokles objemu peňazí posielaných naspäť od zamestnancov z týchto krajín pracujúcich v Británii rovnako ako zníženie objemu peňazí z fondov Európskej únie.
Pre susedov sa to môže zhoršiť
V posledných rokoch sa v Bruseli riešilo nariadenie Európskej banky, ktorá špecifikovala, že clearingové banky pre operácie v eurozóne s eurovou dlhovou menou musia sídliť v eurozóne.
Proti tomu bojovala britská vláda na súdnom dvore. Spor vyhrala a nariadenie bolo zrušené ako protiprávne. Bola to jedna z vecí, za ktoré sa zasadil vtedajší britský minister financií George Osborne. Bývalý predseda britskej vlády David Cameron pred tým, ako odštartoval referendum, získal garancie od Európskej únie, že tieto dohody nebudú ohrozované. Garancie padli, keď sa Briti rozhodli z Únie odísť.
Menej eurofondov
Najväčším nebezpečenstvom je nový rozpočet Európskej únie od roku 2021 do roku 2027. Na príspevok Británie v súčasnosti pripadá asi šesť percent z rozpočtu Európskej únie. Po brexite však klesne priemerný HDP na obyvateľa. To spôsobí, že Poľsko, Česko ani Maďarsko už nebudú pod priemerom Európske únie, takže sa im znížia príspevky z európskych fondov. Analýza potvrdzuje predikciu, ktorú spracoval denník Financial Times, tesne po potvrdení brexitu v roku 2016, ktoré už vtedy hovorilo, že bankový sektor v Česku, Poľsku a Maďarsku budú najviac zasiahnuté. V aktuálnej analýze však Slovensko obstálo.