Britská politická scéna má za sebou hektický týždeň. Parlament v Londýne najprv zmietol zo stola dohodu o brexite z dielne premiérky Theresy Mayovej a o deň neskôr vyslovil dôveru jej vláde. Prekvapilo vás niečo na týchto dvoch rozhodnutiach?
Rozmery porážky Theresy Mayovej v hlasovaní o dohode boli určite dramatické. Na druhej strane, už niekoľko dní predtým bolo jasné, že táto dohoda je mŕtva. Na samotnom rozdiele vo výsledku teda až tak nezáležalo. Čo sa týka druhého hlasovania o dôvere, všeobecne sa očakávalo, že Mayovej kabinet ho zvládne, hoci úplne isté to nebolo.
Hovoríte, že dohoda je mŕtva. Nevidíte už žiadnu šancu na kompromis? Ak dôjde k brexitu, bude to jeho tvrdý variant?
Ja dúfam, že sa tvrdému brexitu ešte dá zabrániť. Z ohlasov celého radu britských aj európskych politikov bolo jasné, že kameňom úrazu bola podmienka, na ktorej trvali predovšetkým severoírski demokratickí unionisti. Bola to doložka o írskej poistke či zástrčke, ako sa niekedy hovorí návrhu dohody o režime na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.
Je to stále najväčší problém v dosiahnutí dohody?
Áno. Takáto doložka je úplne neprijateľná a ja sám som od samotného začiatku rokovaní celkom dobre nechápal, ako na ňu mohla Británia vôbec pristúpiť. Ak by sa teda táto prekážka odstránila, tak si myslím, že by cesta k dohode bola otvorená. Väčšina ostatných prekážok už totiž nie je taká dramatická.
Kde vidíte hlavné dôvody, že všetky doterajšie snahy o dohodu skrachovali?
Na britskej strane tam bol určite zlý odhad toho, ako bude verejnosť v krajine a parlament reagovať na vyrokovanú dohodu. Z európskej strany mám niekedy pocit, že neexistoval dostatok vôle vyjsť Británii v kľúčových momentoch v ústrety.
Dianie okolo brexitu ukazuje, že Británia je vo vzťahu voči Európskej únii mimoriadne roztrieštená. Týka sa to tak verejnosti, ako aj politickej špičky. V čom vidíte príčinu, že každý má úplne iný názor na brexit aj na spôsob odchodu krajiny z Únie?
Výsledok samotného hlasovania v referende o brexite bol pomerne tesný. Rozdiel medzi hlasmi za brexit a proti nemu dosiahol sotva tri či štyri percentá. Je pochopiteľné, že na takúto závažnú otázku budú existovať rôzne názory. Navyše sa tieto postoje odlišovali aj podľa regiónov. Škótsko bolo oveľa viac za zotrvanie v Európskej únii, kým vo Walese hlasovala väčšina voličov za vystúpenie, rovnako ako v Severnom Írsku.
Ako na tom bolo samotné Anglicko?
Vo veľkých anglických mestách prevládali stúpenci zachovania členstva v Únii. Staršie vekové skupiny boli skôr za vystúpenie, mladšie a vzdelanejšie za zotrvanie. Na základe týchto kritérií sa takisto odlišovali postoje k celkovému výsledku. Británia je však krajinou s obrovskou tradíciou a úctou k demokracii. Síce nie všetci, ale určite väčšina britských predstaviteľov sa cíti zaviazaná výsledkom referenda.
Tvrdíte, že za zotrvanie v EÚ sú skôr mladší a vzdelanejší ľudia. Dá sa povedať, že intelektuáli vo všeobecnosti odmietajú brexit?
Prirodzene, existuje rozdiel medzi štatistickým a individuálnym pohľadom. Štatisticky je to tak, ako hovoríte. Vzdelanejšie vrstvy sa skutočne prikláňajú k zotrvaniu v Únii. Avšak individuálne sú nepochybne stúpenci brexitu aj medzi britskými intelektuálmi, rovnako ako sa vyskytujú stúpenci zotrvania aj medzi tými menej vzdelanými vrstvami obyvateľstva.
Premiérka Mayová síce prežila hlasovanie o dôvere, mnohí konzervatívci však majú výhrady voči jej politike. Má premiérka vôbec podporu pre kľúčové rozhodnutia vo svojej vlastnej strane?
Mayová sa nachádza vo veľmi ťažkej pozícii. Je veľmi pravdepodobné, že nech už to celé dopadne akokoľvek, tak sa stane obeťou tohto procesu. Jej politická kariéra sa skončí s určitým rozhodnutím, ktoré sa bude týkať práve tejto záležitosti. Nie je to však stopercentne isté. Úspech v hlasovaní o dôvere by som nepodceňoval. Konzervatívna strana sa v ňom nakoniec za premiérku postavila ako jeden muž, respektíve jedna žena. Je teda takisto možné, že Mayová stredajším okamihom prežila svoju politickú smrť.
Existuje teda šanca, že súčasná vláda bude pokračovať aj po brexite?
Samozrejme. A to aj v prípade, že sa Mayová rozhodne rezignovať. To totiž podľa súčasnej zákonnej úpravy v Británii nevyhnutne neznamená, že budú okamžite vyhlásené nové voľby. Zo súčasnej koalície vedenej Konzervatívnou stranou by mohol vzísť iný premiér. Nepovažujem to však za príliš pravdepodobné.
Prečo nie je tento scenár pravdepodobný?
Súčasná situácia je taká krehká, že konzervatívci nebudú v tejto chvíli riskovať zmeny vo vedení strany. Ak by to navyše bolo s vedomím, že nový líder by pravdepodobne tiež obetoval svoju politickú kariéru na oltár brexitu. Takže ja to nepredpokladám. Rozhodne si nemyslím, že konzervatívci budú chcieť uvoľňovať labouristom a ich šéfovi Jeremymu Corbynovi cestu k vláde. Predpokladám skôr, že sa aj v nasledujúcich týždňoch budeme ešte stále stretávať s Theresou Mayovou ako predsedníčkou vlády jej veličenstva.
Čo si o tom všetkom myslia bežní Briti, s ktorými sa stretávate? Nie sú z naťahovania celého procesu trochu unavení?
Ja sa stretávam a udržiavam kontakt s ľuďmi tak v samotnej Británii, ako aj s Britmi, ktorí prichádzajú sem do Českej republiky. Niektorí sa chytajú za hlavu a lamentujú nad tým, aký je to šialený zmätok. Ja s nimi súhlasím v tom, že zmätok to určite je. Nastala situácia, ktorú Británia ešte nezažila.
Dostáva sa krajina na hranicu diania v štandardnej demokracii západného typu?
V demokratickej politike zažijeme čokoľvek. Napokon, všetko možné sme zažili aj my. Nie je to teda nič, čo by bolo za hranicou demokracie. Nezúri tam občianska vojna, nerozpadáva sa ekonomika, ľudia spolu stále komunikujú. Je to naďalej krajina, ktorá síce má veľmi vážny problém, ale rieši ho demokratickým spôsobom. Teda tak, ako by to malo byť.
V poslednom čase sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že k žiadnemu brexitu nedôjde a krajinu čaká druhé referendum. Je takýto scenár vôbec reálny?
Viete, ja mám pocit, že sa o tom hovorí častejšie u nás na kontinente než v samotnej Británii. Aj keď, samozrejme, medzi poslancami Labouristickej strany či liberálnych demokratov i vo verejnosti sa ozývajú hlasy, ktoré podporujú druhé referendum. Avšak ja sa obávam, že by to pre Britániu znamenalo obrovskú politickú krízu, ako aj krízu dôvery v demokraciu. Nemyslím si, že sa k tomu schyľuje.
Máte informácie, aká je momentálne nálada medzi ľuďmi, ak by sa teoreticky opakovalo referendum?
Ja prieskumy verejnej mienky nerobím, takže to sám nedokážem odhadnúť. Je však pravdou, že v Českej televízii sa v poslednom čase objavili výsledky niekoľkých prieskumov verejnej mienky. Ten stredajší, ktorý urobila agentúra YouGov, hovorí o tom, že v tejto chvíli by väčšina Britov bola za zotrvanie v Únii. Večer pred tým sa však v rovnakom spravodajskom programe Českej televízie objavil prieskum, ktorý ukazuje, že podpora brexitu sa, naopak, výrazne zvýšila oproti výsledku referenda. Musíme teda brať tieto čísla s rezervou. Napokon, pred samotným referendom väčšia časť prieskumov taktiež ukazovala, že väčšina Britov bude hlasovať proti brexitu.
Ktorý scenár teda vy osobne považujete momentálne za najpravdepodobnejší?
Keď sa vášne ochladia a ľudia začnú premýšľať racionálne, tak bude zrejmé, že tvrdý brexit nie je v záujme ani Veľkej Británie, ani Európskej únie. Z diplomatického pohľadu to v takejto situácii znamená jediné – sadnúť si za stôl a znovu rokovať. Európska únia to do tejto chvíle odmieta. Avšak v utorok a stredu sme už zaznamenali hlasy, ktoré pripúšťajú akúsi možnosť nových vyjednávaní. Podľa mňa to je jediná cesta. Všetky ostatné cesty vedú tak trochu do pekiel.
Stihla by sa vôbec dosiahnuť dohoda, aby sa brexit uskutočnil v pôvodne plánovanom termíne 29. marca, alebo by sa to celé muselo posunúť?
Je veľmi pravdepodobné, že táto lehota sa bude musieť predĺžiť o niekoľko mesiacov, aby sa to všetko stihlo. Ako technický prostriedok je to podľa mňa úplne v poriadku. Prirodzene, iba za predpokladu, že na oboch stranách existuje skutočná vôľa rokovať. Ak by to bol iba prostriedok na predlžovanie celého procesu, tak by to mohlo situáciu ešte zhoršiť.
Spomínali ste, že je ešte stále možné zachrániť dohodu. Podľa štvrtkových informácií by mal britský parlament znovu hlasovať o spôsobe vystúpenia z EÚ 29. januára. Aby k dohode naozaj došlo, aké kroky je nevyhnutné urobiť a čo sa už s týmto cieľom deje?
Theresa Mayová už začala konzultácie s ostatnými britskými politickými stranami. Šéf labouristov Jeremy Corbyn si ako podmienku kladie záväzok, že Británia neodíde z Európskej únie bez dohody. To je však z diplomatického a negociačného hľadiska absolútny nezmysel. Pochopiteľne, každá strana si musí zachovať čo najväčší manévrovací priestor, aby mohla vyjednať čo najlepší výsledok. Je to prostriedok určitého tlaku na druhú stranu.
Ustúpi Mayovej vláda v tomto smere Corbynovi?
Ja sa domnievam, že to Konzervatívna strana urobí len veľmi ťažko. V každom prípade to je jeden z predmetov rokovaní. Ďalším predmetom rokovania britskej strany s Európskou úniou bude to, či sa dohoda otvorí úplne a takzvane renegociuje, alebo sa otvorí len nejaká jej malá časť, ktorá sa opätovne prejedná. Práve túto druhú možnosť považujem za najpravdepodobnejšiu cestu. Treťou možnosťou je, že sa dohoda ponechá tak, ako je v súčasnosti, a pridajú sa k nej isté politické ubezpečenia. Túto cestu by zrejme uprednostňovala Európska únia. Obávam sa však, že to zase nebude prijateľné pre britský parlament.
Keď ste boli českým veľvyslancom v Londýne, stretávali ste sa s britskými politikmi z rôznych strán. Udržiavate ste si tieto kontakty dodnes a máte aktuálne informácie o brexite takpovediac z prvej ruky?
Niektoré politické kontakty z toho obdobia stále máme, vrátane kontaktov v britskej vláde. Avšak ja sa priamo brexitom nezaoberám. To je úloha pre môjho nástupcu vo funkcii veľvyslanca, nie pre mňa. Ja sa tam venujem skôr veciam, ktoré súvisia s mojou súčasnou prácou riaditeľa Knižnice Václava Havla, najmä s rôznymi konferenciami a literárnymi projektmi, teda nie brexitu.
Kto je Michael Žantovský
Český publicista, prekladateľ, psychológ, spisovateľ, textár, diplomat a politik, ktorý tento mesiac oslávil okrúhlu sedemdesiatku, je od septembra 2015 riaditeľom Knižnice Václava Havla. Od septembra 2009 do augusta 2015 pôsobil ako český veľvyslanec vo Veľkej Británii. Nešlo o jeho prvú diplomatickú skúsenosť. Od novembra 1992 do februára 1997 bol vôbec prvým českým veľvyslancom v Spojených štátoch. Neskôr pôsobil aj ako veľvyslanec v Izraeli. Po revolúcii z novembra 1989 sa stal jedným zo zakladateľov Občianskeho fóra. Bol jedným z najbližších spolupracovníkov prvého porevolučného československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla. V roku 1990 sa stal Havlovým hovorcom a poradcom. V 90. rokoch a na začiatku 21. storočia stál dvakrát na čele Občianskej demokratickej aliancie.