Evolúcia neskončila, práve naopak, pokračuje
Homo Sapiens pokračuje na svojej ceste ďalej. Vedci majú nové dôkazy o tom, že evolúcia stále napreduje. Testy DNA ukazujú, že prirodzený výber favorizuje odolnosť voči životu nebezpečným chorobám ako malária či horúčka Lassa. Nový výskum tiež naznačuje, že ľudia žijúci vo vysokých výškach sú stále prispôsobivejší na prostredie, týka sa to najmä tých, ktorí obývajú napríklad Tibet či juhoamerické Andy. „Rozširovanie genetických mutácií v Tibete je pravdepodobne najrýchlejšou evolučnou zmenou u ľudí, ktorá sa vyskytla za posledných 3 000 rokov. Tento rýchly nárast frekvencie mutovaného génu, ktorý zvyšuje obsah kyslíka v krvi, dáva miestnym obyvateľom výhodu prežitia vo vyšších nadmorských výškach, čo vedie k tomu, že prežíva viac detí,“ tvrdí vedec Laurence Hurst na portáli The Conversation, kde nájdete prelinky na viacero štúdii dokazujúcich jeho slová.
Rovnako sa vyvíja evolúcia aj v súvislosti s našim jedálničkom. DNA Inuitov (alebo Eskimákov) ukazuje, že sa u nich vytvárajú genetické predpoklady, aby mohli v zamrznutých regiónoch v pohode prežívať na tamojšej potrave. Rovnako to platí aj pre rozvíjajúcu sa adaptáciu na mlieko - prostredníctvom enzýmu laktózy - ktorý umožňuje jedincom konzumovať túto pochutinu. Aj tak prirodzený výber ovplyvňuje iba osem percent genómu. Pre vedcov je stále záhada, prečo sa niektoré gény vyvíjajú rýchlejšie ako iné. Rovnako je v súčasnosti záhadou, ako bude ľudský druh vyzerať v budúcnosti.
Uhliu a rope sa dáva ťažko zbohom
Nie klimatická zmena, geopolitické riziká na Blízkom východe a ani nie prepad cien obnoviteľných zdrojov nezohrali kľúčovú úlohu v poslednom desaťročí v globálnej energetike. Tou najpodstatnejšou je geografia ponuky a dopytu, konštatuje komentátor Financial Times Nick Butler, ktorý porovnáva správu Medzinárodnej energetickej agentúry za rok 2018 s tou spred desiatich rokov.
Všíma si niekoľko zaujímavých trendov. Jedným z nich je aj ten, že rope, uhliu a plynu je ťažké dať zbohom. Aj pred desiatimi rokmi a aj dnes tvorí dopyt po týchto zdrojoch 81 percent z celosvetovej ponuky. Klesať bude v najbližších rokoch iba pomaly, Agentúra predpovedá, že v roku 2040 dopyt po uhľovodíkoch klesne iba o pár percent na 74 percent. Pred desiatimi rokmi vietor a slnko dodávali iba percento do globálnej spotreby obnoviteľných zdrojov, dnes sa toto číslo pohybuje okolo siedmich percent. Ďalším trendom je narastajúca spotreba Ázie, teda najmä Číny, Indie a Indonézie. Kým v roku 1980 tieto krajiny spotrebovali iba 18 percent celosvetovej produkcie energií, dnes je toto číslo na 41 percentách. A bude ďalej rásť.
Zaujímavé, že bridlicovú revolúciu Agentúra pred desiatimi rokmi ani len nespomínala. Dnes však Spojené štáty produkujú 7,6 milióna barelov ropy z bridlice za deň. S potenciálom ďalšieho rastu. Aj to len svedčí o tom, že s predpoveďami (aj keď len na pár rokov dopredu) by si mali dávať aj analytici pozor.
Uhliu sa ťažko dáva zbohom (vol. 2), najmä v Ázii
Aj keď spaľovanie uhlia ženie planétu ku klimatickej katastrofe, stále je ťažké zbaviť sa ho. Prečo? Odpoveď nie je až taká prekvapujúca. „Uhlie je silným súperom. Sú ho milióny ton pod zemou. Silné spoločnosti, podporované silnými vládami, často vo forme dotácií, sa snažia rýchlo obsadiť trh, pokiaľ nie je neskoro. Banky z toho tiež profitujú. Veľké národné rozvodné siete sú na to stavané. Uhoľné elektrárne sú pre politikov istým spôsobom ako zaručiť pre voličov lacnú energiu,“ píše New York Times. Aj to je zrejme odpoveď, prečo tak radi populisti sľubujú oživiť baníctvo a vytvoriť tak nové pracovné miesta.
Tri štvrtiny z globálnej dodávky uhlia spotrebuje iba Ázia. Čo je však prekvapivé, až 1 200 uhoľných elektrární buď vo výstavbe alebo v plánoch, má na svedomí Ázia. Tieto plány niektorí odborníci považujú za útok na klimatické ciele Parížskej dohody. Dokonca aj Japonsko znovu oživuje uhlie ako zdroj energie. Najväčší žrútom uhlia je Čína. Spotrebuje ho až polovicu svetovej produkcie a dokonca až 4,3 milióna tamojších ľudí pracuje v uhoľných baniach.
Alternatívne banky útočia
Americká alternatívna banka (alebo neobanka) Chime otvorila už viac ako dva milióny digitálnych účtov. Zadarmo. A naďalej jej pribúdajú zákazníci rýchlejšie ako napríklad veľkým finančným domom Wells Fargo či Citibank, píše New York Times o novej vlne digitálnych bánk, ktoré ako mladí dravci útočia na tie staré kolosy. Investori teraz nalievajú peniaze do podobných projektov ako Chime, pričom investovaný kapitál rastie násobne. Novým start-upom nahráva aj to, že veľké banky, sú neobľúbené najmä kvôli rôznym poplatkom. A aj kvôli tomu, že účty v nových digitálnych bankách sú zadarmo a sú mobile friendly. Aj keď začiatky žiadneho podnikania nie sú jednoduché, niektorí predpovedajú týmto alternatívnym bankám, že zoberú najbližší rok tým tradičným až 159 miliárd dolárov vo forme depozitov. Tie, samozrejme, nespia na vavrínoch, a ponúkajú aplikácie, ktoré by mohli pritiahnuť nových klientov. „Keď sa pozrieme do budúcnosti o päť rokov, nie je možné, aby existoval finančný sektor, ktorý vypýta od zákazníkov 30 miliárd dolárov ročne za prečerpanie povoleného limitu,“ vyhlásil výkonný riaditeľ Chime Chris Britt. A práve tu vidia „alternatívci“ svoju šancu.
Francúzsko bolo viac laissez-faire ako Británia
Aspoň tomu bolo tak v 19. storočí. To je záver ekonomického historika Johna Nyeho, ktorý sa v podcaste rozprával s ekonómom Tylerom Cowenom. Možno to znie prekvapivo, pretože povesť Francúzska ako štátu s rozbujneným byrokratickým aparátom, siaha ďaleko do histórie. Preto je zaujímavé, že podľa Nyeho Francúzsko malo v priemere nižšie clá ako Británia od tridsiatych rokoch 19. storočia až po jeho koniec. Samozrejme, nižšie nastavené clá nie sú alfa a omega úspechu tej ktorej krajiny.