Zmeny svetovej klímy spoločne s odlesňovaním a chorobami môžu zapríčiniť vyhynutie až šesťdesiatich percent druhov kávovníka.
To tvrdia dve vedecké štúdie uverejnené vo svetových vedeckých časopisoch. Pestovatelia potom doplňujú, že aj keď sa kávovníkom podarí zachrániť, cena ich zŕn rýchlo porastie.
"Niektoré z druhov, ktoré sme skúmali, nevidel vo voľnej prírode nikto vyše sto rokov, a možno už úplne vyhynuli," povedal denníku The Independent Eimar Nic Lughadha z britských Kráľovských botanických záhrad v Kew, kde vznikla prvá zo štúdií.
Svoje poznatky výskumníci zo záhrad v Kew v juhovýchodnom Londýne zverejnili v magazíne Science Advances.
Vyplýva z nich okrem iného aj to, že zo 124 druhov kávovníkov, ktoré rastú vo voľnej prírode, ich je 75 ohrozených vyhynutím. Tridsať päť druhov ohrozených nie je vôbec a o zvyšných štrnástich sa vie príliš málo na to, aby ich stav vedci zhodnotili.
Druhá štúdia potom tvrdí, že ak vezmeme do úvahy budúce možné klimatické zmeny, tak je v ohrození aj kávovník arabský, v kaviarňach známy ako arabica.
Problémom je strata genetických variantov
Štúdia sa zaoberali predovšetkým kávovníkmi rastúcimi vo voľnej prírode. Ich vyhynutie ako také by na kávový priemysel najskôr nemalo v podstate žiadny vplyv. Väčšina z nich je totiž buď ťažko spracovateľná alebo nemá dobrú chuť.
Problém však nastáva vo chvíli, keby niečo (napríklad choroba alebo ešte ďalšie klimatické zmeny) ohrozilo kávovníky na plantážach. V takýchto prípadoch sa totiž v histórii farmári vždy obrátili k divokým príbuzným a začali hľadať riešenie.
Vďaka tomu sa im zatiaľ vždy podarilo vyšľachtiť odolnejší druh. "Divoké kávovníky majú veľké množstvo vlastností, ktoré majú dobrý potenciál pomôcť v budúcnosti s rôznymi problémami, či už ide o odolnosť proti chorobám alebo suchu," povedal denníku New York Times jeden z autorov prvej štúdie, Aaron Davis.
V prípade vyhynutia divokých druhov kávovníka by sa možnosť výberu z takejto genetickej "banky" značne zúžila a časom možno aj zanikla. Podľa výskumov aj samotných pestovateľov pritom súčasné klimatické zmeny nešetria ani kávové farmy.
Cena kávy porastie
Davisov tím tvrdí, že v Etiópii, ktorá ročne vyexportuje kávové zrná za 877 miliónov eur, bude v roku 2080 možné pestovať kávovníky len na menej ako štvrtine súčasných plantáží, informuje agentúra Reuters. Na väčšine územia totiž bude príliš horúco, kvôli čomu nebudú mať kávové zrná správnu chuť, alebo rovno odumrú.
Káva pritom v krajine živí skoro 15 miliónov ľudí (Etiópia má cez 105 miliónov obyvateľov, pozn. red.). Podľa agentúry Bloomberg sa budú farmy musieť každých desať rokov presúvať do o 32 metrov vyššej nadmorskej výšky. Už teraz niektorí farmári prestávajú svoje plantáže rozširovať a namiesto toho nakupujú pozemky na vyššie položených miestach.
Blížiace sa problémy sa však zatiaľ na cene kávy neodrazili. Bloomberg však tvrdí, že je to predovšetkým kvôli nasýtenému trhu. "Tak nízke ceny, ako vidíme teraz, sú pre nasledujúce tri roky väčším rizikom, než klimatické zmeny," povedal agentúre finančník Geordie Wilkes. "V dlhodobom pohľade, treba desiatich rokov, však budú klimatické zmeny pre trh dôležitejšie," dodal.
Arabica a robusta
Hoci kávovníkov je viac ako sto rôznych druhov, v kaviarňach sa spravidla stretávame len s dvoma - kávovník arabský (arabica) a kávovník robusta. Arabica tvorí zhruba šesťdesiat percent produkcie, robusta potom zvyšných približne štyridsať, tvrdí The Independent.
Robusta je oproti arabice mierne odolnejšia voči suchám a vysokým teplotám. Na rozdiel od arabicy má však robusta, ktorá sa používa predovšetkým v instantnej káve, vyšší obsah kofeínu a je viac horká.