Ako poraziť závislosť od smartfónu
Stĺpčekár Financial Times Tim Harford sa vyskúšal odpojiť v decembri od digitálnych závislostí a použil pri tom všetky teoretické poznatky z (behaviorálnej) ekonómie. Najprv si začal vymazávať aplikácie. „Po prvý raz ako som presunul ikonu na „odinštalovať“ som cítil ako veľký krok, no netrvalo dlho a cítil som z toho potešenie. Preč išli spravodajské aplikácie a takisto som som s chuťou odstránil hry,“ píše Harford s tým, že sa zbavil všetkých aplikácií s ktorými nemusel pracovať. Rovnako obmedzil aj Twitter a Facebook.
Po štyroch týždňoch začal pociťovať prvé výsledky - telefón ho priťahoval menej. „Pozrel som si s deťmi vianočnú rozprávku a prvý raz za roky som necítil potrebu čeknúť si telefón“. Test vyhodnotil ako pozitívny - užil si čas, ktorý by inak strávil prilepený na telefóne. A prekvapil niektorých kamarátov, ktorým od neho prišli listy, klasické, papierové.
Ako prežiť v zápche
Státie v zápche si môže vyžiadať fyzické, ale aj psychické náklady. Priemerný Američan strávi v zápche 42 hodín ročne, v okolí Los Angeles dokonca viac ako tri dni. Stratený čas a spálené palivo v zápchach dokonca odborníci vyčíslili ročne na 100 miliárd amerických dolárov. To nie je nič nové, poviete si.
Ale to nie je všetko. Jedna štúdia, o ktorej píše New York Times, hovorí, že státie v zápche môže zvýšiť domáce násilie. Štúdia medzi rokmi 2011 a 2015 zistila, že extrémna večerná premávka na dvoch hlavných diaľničných úsekoch zvýšila výskyt nočného domáceho násilia o deväť percent. Extrémna premávka znamená, že sa cesta predĺžila zo 45 minút na 87 minút. Z týchto výsledkov asi ťažko budeme niečo vyvodzovať v súvislosti so Slovenskom. No Bratislavčania sa nad nimi môžu aspoň zamýšľať v aute počas zápchy, ktorá ich v hlavnom meste pravdepodobne čaká od polovice februára. Tu je zopár rád ako sa kolapsu vyhnúť.
Veľké peniaze v Premier League
Záplava peňazí skoro zruinovala najvyššiu anglickú futbalovú ligu Premier league. Guardian prináša longread, v ktorom tento problém rozoberá. Premier league je mašina na peniaze, kluby v nej generujú peniaze ako nikde inde na svete. Najväčší záujem divákov prirodzene láka aj sponzorov a bohatých majiteľov klubov, aby si v tejto globálnej šou číslo jeden nenechali ujsť prestíž a slávu. Za to, že ľudia chcú pozerať anglickú ligu sú televízie ochotné platiť šialené peniaze. Tie zase lákajú najlepších hráčov na svete, ktorí často kotvia na Ostrovoch.
Na porovnanie, za vysielacie práva dostalo vedenie ligy v roku 2004 325 miliónov libier. O šesť rokov sa táto suma vyšplhala už na 1,4 miliardy libier. Text je úryvkom z novej knihy o tom, ako a prečo sa z Premier league stala top liga na svete. V skratke hovorí o tom, ako si z čoraz väčšieho koláča peňazí z televíznych práv chcela najlepšia šestka klubov uchmatnúť čo najviac pre seba a rozpútala boj o prerozdeľovanie, ktoré by jej viac vyhovovalo.
Pevná verzus voľnejšia kultúra
Behavioral Scientist ponúka rozhovor s psychologičkou Michele Gelfandovej, ktorej nová kniha analyzuje dve odlišné kultúry - pevnú (tight) a voľnejšiu (loose). Aj keď sa spoločenské normy po celom svete líšia, spoločné majú jedno, že existujú všade. Pod spoločenskými normami si predstavme zvyky alebo prvky správania, ktoré umožňujú normálne fungovanie spoločnosti. Teda akýsi jej tmel.
Niekde sú tieto normy prísne dodržiavané, niekde sú voľnejšie, dá sa povedať liberálnejšie. A o tom je aj kniha Gelfandovej - v krajinách, kde je kultúra pevnejšia, sa vyžaduje dodržiavanie noriem prísnejšie, obyvatelia takýchto štátov inklinujú viac v prípade hrozby k autoritárskejším lídrom. A práve hrozba je tu kľúčová - národy, ktoré sa ocitli v obkľúčení či zažili prírodný katastrofu, majú tendenciu byť viac pevnejšie. Opakom sú krajiny, kde takúto hrozbu nepocítili - ľudia sú viac otvorenejší novým nápadom a novým myšlienkam. Je teda voľnejšia kultúra lepšia ako pevná? Nie tak celkom. Obidve majú svoje výhody aj nevýhody. Problémom je, keď sa každá z nich začína meniť na extrém - či už extrémne pevnú alebo extrémne voľnú.
Vláda ako start-up
Dnes skončilo vo švajčiarskom mestečku Davos každoročné stretnutie globálnych finančníkov, ekonómov a lídrov na svetovom ekonomickom fóre. Tohtoročnou témou bola Globalizácia 4.0. Tá už je tu s nami odjakživa, no pojem globalizácia, v akom ho dnes chápeme dnes, začal naberať na obrátkach niekedy v 90-tych rokoch minulého storočia. A neustále zrýchľuje, čo bude veľká výzva pre mnohé vlády.
Mauricio Zuazua a Rudolph Lohmeyer z konzultačnej firmy AT Kearney sa zamýšľajú nad tým, ako môžu vlády skĺbiť svoje dlhodobé ciele v rýchlo meniacom sa (disrupčnom) prostredí. Kľúčom bude podľa nich „inštitucionalizácia agilnosti tak, aby sa z vlády stal nástroj adaptácie rovnako ako hýbateľ a implementovač politík a plánov.“ Ťažko povedať, čo si pod týmto komplikovaným spojením predstavujú. V skratke majú na mysli asi to, že vláda musí rýchlo reagovať na nové výzvy a prinášať rýchle odpovede - teda správať sa ako start-up. A to je veľmi veľká výzva.