Vďaka ťažbe ropy z bridlíc Spojené štáty prekonali Saudskú Arábiu aj Rusko a stali sa svetovým lídrom v oblasti ťažby ropy a zemného plynu. Nová štúdia ale varuje, že americký tlak na prvenstvo v tejto oblasti môže viesť ku klimatickej katastrofe.
Správa nekomerčnej organizácia Oil Change International uviedla, že ak budú Spojené štáty pokračovať vo svojich plánoch na rozšírenie vrtov, tak spôsobia najväčšie emisie oxidu uhličitého na svete. To môže viesť ku klimatickej katastrofe. Na svojom portáli o tom napísala americká spravodajská televízia CNN.
"Presne v čase, keď musíme začať s dekarbonizáciou, aby sa zabránilo katastrofe, Spojené štáty stále viac a rýchlejšie než akákoľvek iná krajina rozširujú ťažbu ropy a zemného plynu," uvádza správa.
Americká ropná produkcia sa v posledných desiatich rokoch viac ako zdvojnásobila, väčšinou vďaka boomu bridlicovej ropy. V minulom roku sa Spojené štáty stali najväčším svetovým producentom ropy, čím prekonali aj Rusko a Saudskú Arábiu.
Emisie uhlíka v USA prudko vzrástli
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v piatok uviedla, že v roku 2018 vzrástla americká produkcia ropy o viac ako dva milióny barelov denne, čo je najväčší skok, ktorý kedy zaznamenala akákoľvek krajina. Agentúra, ktorá sa zaoberá prevenciou prerušenia zásob ropy a zhromažďovaním informácií o ropnom trhu, uviedla, že tento rast bude pokračovať aj v tomto roku.
Ako napísala CNN, po troch rokoch poklesu sa emisie uhlíka v Spojených štátoch v roku 2018 prudko zvýšili. Vzrástli o 3,4 percenta, čo je druhý najväčší medziročný prírastok za viac ako dve desaťročia.
V správe Oil Change International sa píše, že v rokoch 2018 až 2050 by vŕtanie do nových zásob ropy a zemného plynu mohlo uvoľniť 120 miliárd ton nového uhlíkového znečistenia. To zodpovedá emisiám oxidu uhličitého takmer tisícke uhoľných elektrární.
Problémom je tiež to, že 90 percent nových objemov ropy a plynu bude v Spojených štátoch do roku 2050 získavaných metódou hydraulického štiepenia (fracking), čo je jedna z najšpinavších výrobných metód.
Cieľ Parížskej dohody je v ohrození
Rast v Spojených štátoch je v ostrom kontraste so znižovaním, ktoré sľubuje Parížska dohoda o klíme z roku 2015. Takmer 200 krajín súhlasilo so znížením produkcie uhlíka a udržaním nárastu priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia do konca storočia. Kľúčovými časťami tohto plánu bolo uzavretie uhoľných baní a obmedzenie využívania fosílnych palív.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v minulom roku oznámil, že chce posunúť plán svojej krajiny na zastavenie činnosti uhoľných elektrární do roku 2023. Spojené kráľovstvo sa zaviazalo k postupnému ukončeniu výroby uhoľných elektrární do roku 2025. Očakáva sa, že Nemecko oznámi podrobnosti zo svojho plánu o postupnom vyradení uhlia budúci mesiac.
Spojené štáty boli v tomto procese lídrom, kým prezident Donald Trump v roku 2017 neoznámil, že USA od Parížskej dohody odstupujú.
Správa spoločnosti Oil Change International hovorí, že ak sa nič nezmení, nie je šanca aby sa cieľ Parížskej dohody splnil.
"Zastavenie nových projektov nebude stačiť na to, aby sa otepľovanie udržalo pod úrovňou dvoch stupňov Celzia. K obmedzeniu katastrofickej zmeny klímy musí vláda znížiť priemysel fosílnych palív a urobiť tak v najbližších niekoľkých desaťročiach," dodáva správa.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
