Veľkú diskusiu na nemeckej politickej scéne vyvolal návrh ministra práce a sociálnych vecí Hubertusa Heila (SPD) na zavedenie minimálneho dôchodku 900 eur pre všetkých ľudí, ktorí odpracovali aspoň 35 rokov.
Kým sociálni demokrati i opoziční Zelení a Ľavica návrh podporujú, koaličná konzervatívna únia CDU / CSU kancelárky Angely Merkelovej aj opoziční slobodní demokrati (FDP) a Alternatíva pre Nemecko (AFD) sú proti.
Heil chce zvýšením dôchodku pomôcť predovšetkým ľuďom, ktorí desiatky rokov poctivo pracovali, ale dnes majú problém vyjsť s peniazmi.
"Moja predstava je, že nepridáme desať alebo 20 eur, to nikomu nepomôže, ale že pôjde o skutočne poriadny skok," hovorí k svojmu návrhu. Ľudia, ktorí pracovali najmenej 35 rokov za minimálnu mzdu, dnes berú dôchodok okolo 517 eur mesačne.
Stáť do bude miliardy eur
Príslušný návrh zákona, ktorý by dôchodok zvýšil až štyrom miliónom Nemcov, by chcel Heil predložiť do leta. S presadením zmeny, ktorá má prísť na štyri až šesť miliárd eur ročne, to ale jednoduché mať nebude.
Politici koaličnej CDU / CSU kritizujú finančnú náročnosť návrhu, z ktorého majú ťažiť hlavne ženy, aj to, že nie je súčasťou dohodnutej koaličnej zmluvy.
"Chceme diferencovaný systém," hovorí expert konzervatívnej únie na sociálne otázky Peter Weiss, podľa ktorého nie je možné rozdeľovať peniaze na všetky strany, ale je nutné pomáhať cielene tým, ktorí majú nízke dôchodky.
Manéver pred voľbami
Podľa opozičnej FDP ide o manéver sociálnych demokratov pred štvoricou tohtoročných volieb, ktorý nerieši, kto za neho bude platiť. Podobne návrh kritizovala aj AFD. Podpory sa mu naopak dostalo od opozičných Zelených, podľa ktorých ide správnym smerom, a Ľavice, ktorá by rada minimálny dôchodok stanovila dokonca na 1050 eur.
Vedenie koalície chce o otázke diskutovať v budúcom týždni. Debata sa ale zrejme povedie aj o širších prioritách vlády.
Kým sociálni demokrati aj ich minister financií Olaf Scholz považujú minimálne dôchodky za prioritné a financovateľné zo štátneho rozpočtu, zatiaľ čo spochybňujú cieľ výraznejšieho zvyšovania výdavkov na obranu, CDU / CSU to vidí opačne a trvá na tom, aby sa výdavky na obranu do roku 2024 zdvihli na 1,5 percenta HDP. Členské krajiny NATO by podľa spoločného záväzku mali na obranu vynakladať aspoň dve percentá HDP.