Ruská vojenská základňa Temp na ostrove Kotelnyj je miestom, kde doslova dávajú dobrú noc ľadové medvede. Dve stovky vojakov s protilodnými raketami Bastion a protilietadlovými systémami Pancier tu držia bojovú pohotovosť, hoci najbližšie väčšie osídlenie je tisíce kilometrov ďaleko.
"V týchto podmienkach vydrží veľmi málo ľudí. Som hrdý, že tu môžem slúžiť a brániť svoju vlasť," povedal novinárom, ktorých na základňu vzalo v rámci propagačnej cesty ministerstvo obrany, námorný poručík Umar Erkenov. Základňu pritom ruská armáda uviedla do prevádzky len pred rokom - má svetu ukázať, že Arktída je pre Moskvu strategicky dôležitá a hodlá tu naplno presadzovať svoje záujmy.
Putinove plány
Po rozpade ZSSR sa armáda z ďalekého severu stiahla a opätovný boom prichádza v posledných niekoľkých rokoch. Posádka na ostrove Kotelnyj má napríklad v popise povinností sledovanie klimatických zmien. Súvisí to s tým, ako sa v Severnom ľadovom oceáne topí ľad a región sa stáva prístupnejším.
Nie náhodou potom armáda usporiadala novinársku exkurziu na Temp tesne pred začiatkom arktického fóra, ktoré sa konalo tento týždeň v Petrohrade. Ruský prezident Vladimir Putin tam hovoril o plánoch na využitie Arktídy, hlavne o otvorení severnej morskej cesty, ktorá má skrátiť námorné trasy z Číny do západnej Európy o pätinu.
"Je to realistická, dobre vypočítaná a konkrétna úloha," vyhlásil Putin na fóre. Ďalšou ruskou ambíciou v Arktíde je využívanie nerastného bohatstva. Podľa odhadov ide o 13 percent všetkých svetových zásob ropy a 30 percent zemného plynu. Okolo 80 percent týchto zdrojov je na morskom dne, zhruba do 500 metrov hlboko, a možno ich vyťažiť. A Rusko sa teraz snaží dokázať, že geografické útvary na dne Severného ľadového oceánu sú pokračovaním sibírskej kontinentálnej platformy a všetky nerasty patria jemu.
V roku 2001 Moskva neúspešne žiadala OSN o uznanie nárokov na morské dno. Potom uskutočnila prieskum aj prostredníctvom ponoriek, ktoré na dne mora zbierali vzorky. V roku 2015 oslovila OSN znovu a rozhodnutie by malo padnúť tento rok.
Pre zväčšenie kliknite na obrázok:
Zarába už teraz
Už teraz je pre Rusko Arktída zárobkovým regiónom - ťaží sa tu ropa, plyn aj vzácne kovy. Tunajšia produkcia zabezpečuje 11 percent ruského HDP a 22 percent exportu krajiny, pritom tu žije jedno percento obyvateľov. Putin vyzval zahraničných investorov, aby sa podieľali na rozšírení prístavov, konkrétne Murmansku v západnej časti a Petropavlovsku-Kamčatského vo východnej časti severnej morskej cesty.
Rusko je na ďalekom severe vo výhode, pretože pobrežie patrí jemu a je tiež vojensky najsilnejšie. Za posledných šesť rokov tu podľa ministerstva obrany vzniklo 475 objektov vojenskej infraštruktúry, medzi nimi letisko Nagurskoje alebo rádiolokačná základňa na Wrangelovom ostrove. Rusko má štyri desiatky ľadoborcov (z toho štyri atómové), zatiaľ čo Fínsko, Kanada, Švédsko a USA majú ľadoborcov dohromady len osemnásť.
Obrovské bohatstvo a strategický význam Arktídy prinášajú v budúcnosti možnosť ozbrojenej konfrontácie. Švédsky veľvyslanec pre záležitosti Arktídy Bjorn Lirval na petrohradskom fóre hovoril aj o rizikách vyplývajúcich z klimatických zmien.
"To, čo sa deje v Arktíde, necháva stopy na tisíce rokov, a preto je nutné ju zachovať," povedal Lirval portálu Fontanka. Podľa neho má táto časť sveta kľúčový vplyv na ochladzovanie planéty a narušenie tejto rovnováhy by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky. "Najskôr musíme zastaviť zmeny klímy a až potom je možné baviť sa o ekonomických prínosoch využitia Arktídy," vyhlásil Lirval.