Mali sa ako králi. Tridsať rokov poberala tridsiatka francúzskych úradníkov tisíce eur mesačne. Vďaka diere v zákone pritom nemuseli akokoľvek pracovať. Na kafkovský príbeh upozornil až regionálny audítorský úrad. Štátni zamestnanci však nič vracať nemusia.
Francúzsky sociálny štát patrí k najštedrejším v Európe. Napríklad príplatok na bývanie môže získať aj slovenský zahraničný študent. A práve vďaka sociálnym štandardom, ktoré sa ani prezidenti neodvážia zmeniť, sa častokrát objavujú kafkovské prípady. Na posledný z nich upozornil minulý týždeň audítorský úrad juhofrancúzskeho regiónu Provence-Alpes-Côte d'Azur.
Miliónové straty
"Riadiace centrum okresu Var stále zasiela výplatu tridsiatim zamestnancom, ktorí prišli o prácu," informoval úrad vo výslednej správe o hospodárení v regióne. Nebolo by na tom nič podivného, ak by niektorí z týchto zamestnancov neboli pripravení o prácu už pred 30 rokmi.
Napriek tomu štát každému z nich posielal mesačne niekoľko tisíc eur, bez toho, aby úradníci vykonali akúkoľvek prácu. Štátna kasa tak prichádzala o viac ako milión eur ročne.
Priestor pre túto podivnú situáciu totiž vytvoril zákon, ktorý nariaďuje, aby všetci štátni zamestnanci, ktorí boli v rámci akejkoľvek reorganizácie pripravení o svoje pozície, dostávali výplatu, kým im nebude nájdená nová pozícia.
Nielenže úradníci z miest La Seyne-sur-Mer, Toulon a Cogolo bez práce dostávali pravidelne plat. Dokonca dostávali pridané. Zo zákona na to mali po určitom období právo na základe "odpracovaných rokov" v štátnej správe.
Súčasťou auditu tak bol dokonca aj list, v ktorom sa jeden z "nepracujúcich" úradníkov domáhal zvýšenia platu do rovnakej výšky ako jeho "už povýšení" kolegovia.
Mali na to právo
A hoci mnohí z "nepracujúcich" mali ešte druhú prácu v súkromnom sektore, nebudú musieť nič vracať. Mali totiž na plat zákonné právo. Podľa audítorskej správy však za dvadsaťpäť rokov výplat bez práce ponesú zodpovednosť ľudia z okresnej správy.
Na celý príbeh úradníckych "fantómov" upozornil juhofrancúzsky lokálny denník Var Matin, ktorý má správu audítorského úradu k dispozícii. V dokumente údajne stojí, že úrady úplne zlyhali.
Nikto sa totiž nesnažil nájsť novú pracovnú pozíciu daným úradníkom. A peniaze zo štátnej kasy na pokrytie výplat tak odchádzali ďalej. Mnohým "nepracujúcim" úradníkom bol navyše posunutý odchod do dôchodku, aby mohli na výplatnej páske zotrvať čo najdlhšie.
Vyšetrovací audit sa začal po tom, čo ministerstvo financií v apríli tohto roku upozornilo, že hoci štátni zamestnanci vo Francúzsku musia týždenne pracovať len 35 hodín, do 300-tisíc z nich odpracuje oveľa menej.
Francúzsky pracovný týždeň je jedným z najkratších na svete. Kým však v súkromnom sektore pracujú zamestnanci často nadčas, aby splnili stanovené ciele, štátni zamestnanci sa takto premáhať nemusia. Vo Francúzsku je pritom súčasťou štátnej správy do 20 percent pracujúcich.
Vláda Emmanuela Macrona sa preto zaviazala, že sa pokúsi zefektívniť a zoštíhliť štátnu správu. Do roku 2022 chce vykonať škrty v rozpočte vo výške 60 miliárd eur a zrušiť do 120-tisíc pracovných miest. Od začiatku protestov tzv. "Žltých viest" však vláda o škrtoch prakticky nehovorí a skôr sľubuje ďalšie míňanie.