Didirai Tsvakaiová a jej rodina nedávno začali spájať večeru s raňajkami. Stolujú teraz tesne po polnoci, teda ak sa im pošťastí, že aspoň na pár hodín ide elektrina. Po jedle, uprostred noci, si to namieria rovno k miestnej studni a zaujmú miesto v rade na vodu.
"Nepamätám si, kedy som naposledy v noci spala. Elektrinu nahodia o 11 večer a to je jediný čas, kedy môžeme začať variť, žehliť, nabiť si telefóny, čokoľvek. O štvrtej ráno už je zasa preč," povedala žena agentúre AP počas rozhovoru za svitu mobilného telefónu.
Bolo iba sedem hodín večer, ale väčšina jej rodiny ešte spala, aby nabrala sily na dlhú noc plnú práce, ktorú majú pred sebou.
Život nikdy nebol tak drsný
Mnoho Zimbabwčanov, ktorí sa radovali pri páde dlhoročného režimu vodcu Roberta Mugabeho pred dvoma rokmi, je zdesených tým, že je teraz ekonomika horšia ako predtým. Krajina v súčasnosti prechádza najhoršou krízou od doby pred desiatimi rokmi, keď táto predtým prosperujúca krajiny a jej mena skončili z veľkej časti v troskách.
Kým sa Tsvakaiová a ostatní obyvatelia metropoly Harare preťahujú o základné tovary, ktorých ceny denne rastú kvôli 175-percentnej inflácii, ľudia vo vidieckych oblastiach čelia rastúcemu hladu. Podľa správy vypracovanej miestnou vládou, OSN a humanitárnymi organizáciami, hrozí asi 59 percentám vidiečanov v Zimbabwe, teda okolo 5,5 miliónom ľudí, nedostatok jedla.
Obyvateľov Harare možno dnes bežne vidieť, ako za súmraku nosia po uliciach vedrá s vodou a palivové drevo. Niektorí neisto berú na svojich bicykloch celé polená, zatiaľ čo sa trmácajú domov. Podľa časti z nich život nikdy nebol tak drsný.
Pri stánku pozdĺž cesty pomáha 30-ročný Learnmore Mavhura pri svite sviečky svojmu deväťročnému synovcovi Lionelovi s domácou úlohou z angličtiny. "Zajtra píšem písomku a toto je jediný spôsob, ako môžem študovať, inak vyletím," povedal Lionel.
"Toto má byť mesto, my tu však žijeme ako dedinčania," vyhlásila Norah Makundová, ktorá prevádzkuje vedľajší stánok. Strávi vraj noc v rade na vodu v studni, pri ktorej si podnikaví mladí muži nechávajú zaplatiť štyri doláre (3,6 eura) za to, že držia miesto ľuďom, ktorí namiesto postávania potrebujú spať.
Mnohí z tých, ktorí sa spoliehali na elektrinu, teraz prišli o svoje živobytie. Bernard Chikango viac ako tri desaťročia prežíval vďaka tomu, že opravoval chladničky. Teraz predáva palivové drevo rodinám, ktoré sa doma tlačia okolo otvoreného ohňa, na ktorom si varia jedlo.
Napravujeme desaťročia úpadku, bráni sa vláda
Vláde sa nedarí opatriť si dostatok zahraničnej meny na to, aby mohla elektrinu importovať, nemá dokonca ani dostatok chemikálií na čistenie vody. Mestá a dediny kvôli tomu dávajú vodu na prídel.
Zástupcovia niekoľkých tisíc štátnych zamestnancov tvrdia, že hodnota platov klesla natoľko, že si niektorí ľudia nemôžu dovoliť jazdiť do práce. Ich priemerná mzda vo výške v prepočte 50 amerických dolárov (45 eur) vystačí tak akurát na nákup 67 litrov benzínu, teda jednej a pol nádrže malého sedanu. Mnohí pracovníci preto vstávajú pred úsvitom a sa snažia sa získať miesta vo vládou dotovaných autobusoch.
Vládny hovorca Energy Mutodi tvrdí, že úrady potrebujú na vyriešenie problémov viac času. "Napravujeme desaťročia úpadku, takže ľudia nemôžu očakávať zázraky na počkanie. Naše opatrenia však nakoniec budú fungovať," povedal hovorca.
Mnohí, ktorí zaplavili ulice metropoly a radovali sa po Mugabeho rezignácii v roku 2017, už tieto nádeje nezdieľajú. Tsvakaiová dnes tvrdí, že ľutuje, že po Mugabeho zvrhnutí pochodovala na podporu armády. "Sľúbili nám zasľúbenú zem, ale toto je peklo," povedala žena agentúre AP.