Americká centrálna banka (Fed) nebude musieť v najbližšom období znižovať úrokové sadzby, ak by ekonomika USA pokračovala v doterajšom tempe rastu.
Uviedol to v týchto dňoch šéf bostonskej pobočky Fedu Eric Rosengren, dva týždne pred plánovaným zasadnutím Fedu, od ktorého si viacerí ekonómovia sľubujú ďalšie zníženie úrokových sadzieb.
Ako informovala agentúra AFP, podľa Rosengrena v prípade, že tempo rastu bude stabilné a spotrebiteľské výdavky dostatočne vysoké, "žiadny krok v oblasti menovej politiky nebude potrebný".
Ako dodal, aj keď riziká pre americkú ekonomiku rastú, "do dnešných dní sa tieto zvýšené riziká nezrealizovali".
V prípade, že by centrálna banka opäť znížila úrokové sadzby, bolo by to druhé zníženie v tomto roku. Prvýkrát tak Federálny rezervný systém urobil koncom júla na zasadnutí, čo bolo prvé zníženie úrokových sadzieb za posledných 10 rokov.
Vtedy väčšina členov Federálneho výboru pre otvorený trh (FOMC) odhlasovala zníženie sadzieb. Proti boli práve Rosengren a Esther Georgeová, prezidentka Federálnej rezervnej banky v Kansas City.
Rosengren poukazuje na nízku nezamestnanosť a stabilný rast okolo dvoch percent.
Navyše, ani inverzia takzvanej výnosovej krivky na amerických dlhopisoch (výnosy desaťročných dlhopisov sú nižšie než v prípade dvojročných dlhopisov, čo podľa expertov je signál blížiacej sa recesie), nie je, ako dodal, taká hrozivá, ako by sa zdalo.
"Momentálne je preto potrebné pozorne sledovať prichádzajúce ekonomické údaje a až na ich základe rozhodnúť, či je prípadná ďalšia úprava menovej politiky potrebná," dodal Rosengren.