Európska centrálna banka (ECB) by mala pokračovať vo svojej politike zameranej na posilnenie inflácie, ale musí mať na pamäti aj potenciálne vedľajšie efekty.
Uviedla to v stredu Christine Lagardová, nominovaná na pozíciu prezidentky ECB, počas "grilovania" vo výbore pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu (EP).
Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu pred europoslancami vyjadrila súhlas s názorom ECB, že jej politika bude musieť byť „vysoko prispôsobivá" dlhšie časové obdobie.
Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita, preto sa snaží dostať infláciu tesne pod hranicu dvoch percent. Tá sa však už niekoľko mesiacov pohybuje pod touto úrovňou, pričom podľa najnovších odhadov v auguste dosiahla len jedno percento.
Lagardová však zároveň varovala pred „potenciálnymi vedľajšími účinkami“ súčasnej nekonvenčnej politiky.
ECB sa svojou politikou nulových úrokových sadzieb snaží posilniť infláciu. Ponúka tiež bankám lacné pôžičky s cieľom povzbudiť ich, aby poskytovali úvery, ktoré je možné investovať do reálnej ekonomiky. Pre bankový priemysel je však táto politika nákladná.
Lagardová poukázala na nové výzvy, ktorým čelia centrálne banky, najmä na zmenu klímy, technologické zmeny a „potenciálnu fragmentáciu súčasného multilaterálneho poriadku“.
Zdôraznila, že je potrebné, aby ECB pri hľadaní cenovej stability v rámci svojej politiky brala do úvahy aj tieto faktory.
"Riziko zmeny klímy a ochrana životného prostredia by mali byť v centre pozornosti ECB, popri jej primárnom mandáte, ktorým je udržanie cenovej stability," povedala Lagardová.
Zákonodarcovia z výboru pre hospodárske a menové záležitosti EP budú neskôr v stredu hlasovať o nominácii Lagardovej. Hoci jej schválenie parlamentom nie je zákonnou požiadavkou, jeho podpora sa považuje za politicky dôležitú.