Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 v relatívnom vyjadrení znížili. Oznámil to v pondelok európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa najnovších údajov Eurostatu v roku 2018 sa deficit verejných financií vlani znížil na 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z 0,9 percenta HDP v roku 2017. A v celej EÚ klesol na 0,7 percenta z jedného percenta HDP.
Zároveň pomer verejného dlhu k HDP do konca minulého roka klesol v eurozóne na 85,9 percenta z 87,8 percenta HDP na konci roku 2017 a v EÚ na 80,4 percenta z 82,1 percenta.
Eurostat pritom vychádzal z údajov, ktoré mu poskytli členské štáty EÚ v druhom oznámení v tomto roku v rámci postupu proti nadmernému schodku. Tieto čísla zahŕňajú aj údaje o vládnych výdavkoch a príjmoch.
Spresnené výsledky ukázali, že spomedzi štátov EÚ zaznamenali v roku 2018 rozpočtový prebytok Luxembursko (2,7 percenta HDP), Nemecko a Malta (v oboch 1,9 percenta HDP), Bulharsko (1,8 percenta), Holandsko (1,5 percenta), Česko (1,1 percenta), Grécko (jedno percento), Dánsko, Slovinsko a Švédsko (zhodne 0,8 percenta), Litva (0,6 percenta), Chorvátsko (0,3 percenta), Rakúsko (0,2 percenta) a Írsko (0,1 percenta).
Dva členské štáty mali schodky rovné alebo vyššie ako povolený limit: Rumunsko ( mínus tri percentá) a Cyprus (-4,4 percenta).
Na konci roku 2018 vykázali najmenší pomer verejného dlhu k HDP Estónsko (8,4 percenta), Luxembursko (21 percent), Bulharsko (22,3 percenta), Česká republika (32,6 percenta), Litva (34,1 percenta) a Dánsko (34,2 percenta).
Štrnásť členských štátov malo ukazovateľ štátneho dlhu vyšší ako 60 percent HDP, pričom najväčší dlh malo Grécko (181,2 percenta), po ktorom nasledujú Taliansko (134,8 percenta), Portugalsko (122,2 percenta), Cyprus (100,6 percenta), Belgicko (sto percent), Francúzsko (98,4 percenta) a Španielsko (97,6 percenta).
V roku 2018 predstavovali vládne výdavky v eurozóne 47 percent HDP a vládne príjmy 46,5 percenta HDP. V EÚ dosiahli výdavky 45,8 percenta a príjmy 45,1 percenta HDP. V obidvoch zónach verejné výdavky klesli, zatiaľ čo príjmy sa zvýšili.
Eurostat tiež siahol výhrady v prípade Maďarska ku kvalite údajov v súvislosti s klasifikáciou zásob uhľovodíkov Maďarskou asociáciou pre skladovanie uhľovodíkov a Maďarskou národnou bankou, ktoré boli zaradené do verejnej správy.
Hlavne v dôsledku kombinovaného účinku týchto preklasifikácií sa dlh Maďarska v roku 2017 zvýšil o 0,4 percentuálneho bodu (p. b.) HDP a v rokoch 2015, 2016 a 2018 o 0,3 p. b., zatiaľ čo deficit bol v roku 2017 vyšší o 0,2 p. b. HDP a v rokoch 2015 a 2016 o 0,1 p. b.
A v prípade Slovenska sťahuje výhrady v súvislosti so zaznamenaním určitých výdavkov, ktoré vznikli vláde, po revízii vykonanej slovenskými štatistikmi, ktorá viedla k zvýšeniu deficitu o 0,2 percenta HDP v roku 2018.