Veľká Británia rozhodla o odchode z Európskej únie v referende z 23. júna 2016. Za odchod bolo 51,89 percenta účastníkov referenda, 48,11 percenta chcelo zotrvať.
Brusel a Londýn dlho nevedeli nájsť zhodu v tom, ako by mala vyzerať pobrexitová realita. Až do poslednej chvíle bol možnosťou aj ten najčernejší scenár, odchod natvrdo.
Počas Vianoc, len niekoľko dní predtým, ako mali byť všetky putá roztrhnuté, došlo k dohode.
Tá vstúpila do platnosti o polnoci na prelome rokov 2020 a 2021.
Strana strachu
Tábor strany, ktorá chcela v únii zotrvať, pred definitívnym odchodom vykresľoval dramatické scenáre, ktoré mali Britániu čakať. Médiá ich naratív dokonca nazvali "Project Fear", teda "projekt strachu", píše Bloomberg.
Naplnili sa ich hrozby 100 dní po brexite?
Katastrofické scenáre
Podľa odhadov ministerstva financií z roku 2016 mal odchod z európskej rodiny, nasledovaný okamžitým spustením článku 50, spôsobiť prepad štátnych príjmov o 3,6 percenta v priebehu dvoch rokov, nezamestnanosť sa mala zvýšiť o 520-tisíc miest a cena bývania mala padnúť o 10 percent.
Najhorší načrtnutý scenár siahal až k šiestim percentám a k nezamestnanosti prirátaval 300-tisíc hláv naviac.
| Článok 50 je klauzula Lisabonskej zmluvy, ktorá načrtáva kroky, ktoré má podniknúť krajina, ktorá sa snaží dobrovoľne opustiť blok. Odvolanie sa na článok 50 odštartuje formálny proces ukončenia a umožní krajinám oficiálne deklarovať úmysel opustiť EÚ. |
Zostáva vám 85% na dočítanie.