Výroba typického elektromobilu vyžaduje šesťnásobný objem nerastných surovín oproti tradičnému automobilu. Pobrežná veterná elektráreň si žiada deväťkrát viac nerastných zdrojov než elektráreň na plyn.
Tieto konkrétne príklady v komplexnej štúdii Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) ilustrujú jediné: ak chce ľudský svet plniť klimatické záväzky, musí sa preorientovať na kovy.
Situácia s kovmi je nejasná
Ide napríklad o meď, lítium, nikel alebo kobalt. Všetky menované suroviny sú pritom náchylné ku kolísaniu cien na trhu, kvalita ich dostupných ložísk klesá a ťažobné spoločnosti navyše čelia čoraz prísnejším environmentálnym požiadavkám, píše CNN.
Kým do roku 2010 si energetický sektor ukrajoval len malý podiel z celkového dopytu po nerastných surovinách, teraz sa stáva hlavným ťahúňom trhu.
Ak sa štátom podarí dodržiavať Parížsku dohodu, dopyt po nerastných surovinách v energetike sa do roku 2040 strojnásobí. U elektromobilov dopyt po nerastoch narastie do roku 2040 dokonca tridsaťkrát, uvádza IEA.
Ide však len o jeden scenár, ktorý počíta s dodržaním Parížskej dohody. Či sa podarí ciele tohto dokumentu naplniť, nie je vôbec jasné. Nárast dopytu by tiež bol iný, ak by štáty zašli o krok ďalej a okrem naplnenia Parížskeho dohovoru by sa im podarilo dosiahnuť aj nulové emisie do roku 2050.
Otázkou teda je, ako rýchlo dokážu firmy reagovať na environmentálne požiadavky a opatrenia vydané štátmi. Odpoveď agentúry IEA nie je príliš povzbudivá.
Ťažiarova neistá budúcnosť
Organizácia uvádza, že trvá približne 16 rokov, než sa na novo objavenom ložisku zaháji produkcia nerastu. Podľa IEA hrozí, že ťažobné spoločnosti nebudú môcť na rapídny rast dopytu reagovať pohotovo.
"Dáta vypovedajú o hroziacom nesúlade medzi svetovými ambíciami v oblasti klímy a dostupnosťou kritických materiálov, ktoré sú nevyhnutné pre uskutočnenie týchto ambícií. Výzvy nie sú neprekonateľné, ale vlády musia jasne povedať, ako plánujú premeniť svoje záväzky v oblasti klímy na činy," komentoval výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.
"Či sú kritické nerastné suroviny zásadným faktorom umožňujúcim prechod na čistú energiu, alebo skôr prekážkou v procese, bude závisieť na reakciách politikov a firiem," píše sa v záveroch dokumentu.
Štúdia operuje s jedenástimi alternatívnymi scenármi. Napríklad dopyt po kobalte sa môže oproti súčasnému objemu zvýšiť do roku 2040 šesťkrát až tridsaťkrát.
Všetko závisí od štátnych klimatických opatrení a na technologickom vývoji. Ukazuje to, ako neistá je vlastne budúcnosť pre ťažiarov a dodávateľov.
Priestor pre zlepšenie
Agentúra ďalej upozorňuje, že v súčasnosti je ťažba niektorých kovov koncentrovaná prakticky len do troch krajín, ktoré kontrolujú až 75 percent svetovej produkcie kobaltu, lítia či prvkov vzácnych zemín. Ide o Čínu, KDR a Austrálii. V roku 2019 stálo Kongo za 70 percentami vyprodukovaného kobaltu. Čína zase vyťažila 60 percent prvkov vzácnych zemín.
Prekážky týkajúce sa získavania nerastných zdrojov nevylučujú fakt, že technológie čistej energie potrebné sú, uvádza IEA. Napríklad celkové emisie skleníkových plynov za životný cyklus elektromobilu sú v priemere približne polovičné v porovnaní s automobilom so spaľovacím motorom. Naviac má čistá energia stále priestor pre zlepšovanie.
Za pomoci nízkouhlíkovej elektriny ide potenciálne ďalej znížiť emisie elektromobilov o 25 percent. IEA preto zdôrazňuje, že spolu s jasným postojom politikov je potrebné zvýšiť investície do technologických inovácií, zamerať sa na recykláciu a v neposlednom rade tiež zdieľať spoľahlivé údaje.