Medzinárodný menový fond znížil odhad tohtoročného rastu svetovej ekonomiky na 3,6 percenta, zatiaľ čo doteraz rast odhadoval na 4,4 percenta. Hospodárske vyhliadky sa podľa fondu zhoršili najmä kvôli invázii ruských vojsk na Ukrajinu a kvôli sankciám, ktorými sa západné krajiny snažia prinútiť Rusko k ukončeniu agresie.
Fond to dnes uviedol vo svojom jarnom výhľade. Ruská ekonomika tento rok podľa prognózy Medzinárodného menového fondu klesne o 8,5 percenta, zatiaľ čo v januári jej fond predpovedal ešte rast, a to o 2,8 percenta.
"Ekonomické škody spôsobené týmto konfliktom prispejú k výraznému spomaleniu rastu globálnej ekonomiky," uviedol Medzinárodný menový fond. Vlani svetová ekonomika vzrástla o 6,1 percenta po poklese o 3,1 percenta v predchádzajúcom roku, keď hospodársku aktivitu po celom svete tvrdo zasiahla pandémia choroby covid-19.
Medzinárodný menový fond teraz predpokladá, že v budúcom roku svetová ekonomika vykáže rast o 3,6 percenta, čo by bolo rovnaké tempo, aké menový fond očakáva aj tento rok. Jeho januárová prognóza, ktorá bola aktualizáciou jesenného výhľadu, hospodársky rast na budúci rok odhadovala na 3,8 percenta.
Fond upozornil, že vojna na Ukrajine popri spomaľovaní hospodárskeho rastu vedie aj k zosilňovaniu inflačných tlakov. "Vojna spôsobila ďalší rast cien komodít a zintenzívnila výpadky v dodávateľských reťazcoch, čo prispieva k inflácii," uviedol fond. Inflácia podľa neho zostane na zvýšenej úrovni dlhší čas, ako sa predtým predpokladalo.
Menový fond teraz očakáva, že hospodársky rast v eurozóne v tomto roku spomalí na 2,8 percenta z vlaňajších 5,3 percenta. V januári pritom tohtoročný rast ekonomiky eurozóny fond odhadoval na 3,9 percenta.
Odhad tohtoročného rastu v Spojených štátoch, ktoré sú najväčšou ekonomikou sveta, fond znížil na 3,7 percenta z doteraz predpokladaných štyroch percent. Odhad rastu čínskej ekonomiky potom menový fond zhoršil o 0,4 percentuálneho bodu na 4,4 percenta.
Ukrajinská ekonomika sa tento rok podľa menového fondu prepadne o 35 percent. "Tento tvrdý kolaps je priamym dôsledkom invázie, deštrukcie infraštruktúry a exodu obyvateľov," uviedol fond. "Aj v prípade, že by vojna čoskoro skončila, strata životov, deštrukcia fyzického kapitálu a odliv obyvateľov výrazne zbrzdí ekonomickú aktivitu na mnoho budúcich rokov," upozornil.