Potvrdilo sa šírenie dlhovej nákazy. Od začiatku novembra sa totiž úroky Španielska zvýšili z približne 2,5 percenta na 3,5 percenta, a Portugalska dokonca zdvojnásobili z 1,8 percenta na 3,4 percenta. "Najviac sa obávame toho, že finančné trhy budú nasledujúci rok ešte silnejšie. Držíme sa pri myšlienke na náladu v januári,“ vyhlásil pre agentúru Reuters dlhový stratég Credit Agricole Orlando Green.
Aukcie končia
Pre krajiny sú to posledné informácie v tomto roku, keďže cez Vianoce aukcie nebudú. Od januára však čakajú krajiny silné turbulencie. "Portugalsko má hneď v prvých troch mesiacoch splatný krátkodobý dlh vo výške takmer 11 miliárd eur, takže krajina si bude musieť požičiavať hneď od začiatku roka,“ priblížil analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. V priebehu roka bude podľa neho krajina potrebovať na splátku istiny krátkodobého aj dlhodobého dlhu zhruba 35 miliárd eur.
Výhľad je negatívny
O nič lepšie na tom nie sú ani Španieli, ktorým postupné prepadávanie do záchrannej siete Bruselu signalizujú už aj ratingovky. Moody's takto začiatkom týždňa zmenila výhľad krajiny na negatívny po znížení ratingu z najvyššieho stupňa AAA pred dvoma mesiacmi. Napriek tomu, že pôžičku z eurovalu nepredpokladá, už vyčíslila škody v bankovom sektore na maximálne 306 miliárd eur.
Krachu sa bránia
"Predpokladám, že do troch mesiacov by sme mali byť schopní ukázať presvedčivé argumenty, ktoré negatívny výhľad zmenia na pozitívny,“ skonštatovala v štátnom rádiu španielska ministerka financií Elena Salgado. Podľa šéfky španielskych analytikov Moody's Kathrin Muehlbronnerovej sú za zmenou hlavne potreby financovania, a to nielen vládnych, ale aj regionálnych alebo bankových výdavkov. Problémom totiž je, že regionálnym vládam nemôže centrálna vláda ďalšie úvery zakázať. Aj podľa Borosa je Španielsko v súčasnosti na tom s dlhmi lepšie ako Portugalsko, no o nedôveru sa stará neschopnosť krajiny výraznejšie šetriť. "Španielsko má pre budúci rok naplánovaný jeden z najväčších deficitov v eurozóne na úrovni šesť percent, a najmä problémový bankový sektor, ktorý je po prasknutí realitnej bubliny plný časovaných bômb,“ zdôvodnil Boros.
Nasledujú Írsko
Rapídny nárast cien dlhopisov krajín juhozápadnej Európy paradoxne nastal hneď po preniknutí prvých informácií o rokovaniach medzi Bruselom a Dublinom. Dlhopisy keltského tigra sa však už vtedy obchodovali na hranici ôsmich percent, k čomu má Španielsko aj Portugalsko dnes ešte ďaleko. Kritický však môže byť apríl budúceho roku, kedy budú musieť krajiny okrem splácania krátkodobých záväzkov vygenerovať aj ďalšie tranže dlhodobých cenných papierov. Španielsko plánuje takto 30. apríla predať dlhopisy za viac ako 15 miliárd eur. Podľa Borosa bude však v budúcom roku prvým kandidátom na euroval Portugalsko. Matej Šulc